Daňoví podvodníci nedajú spávať daňovým úradom ani polícii. Najväčším problémom pre Slovensko, ale i celú Európsku úniu, sú pritom úniky na DPH. Podľa hovorcu Daňového riaditeľstva Roberta Mervu tvorili tieto podvody takmer 64 percent všetkých prípadov.
"Minulý rok sme riešili 58 prípadov neoprávneného uplatňovania vrátenia dane z pridanej hodnoty alebo spotrebnej dane," doplnil hovorca Prezídia Policajného zboru SR Martin Korch.
Posledné prípady
Dokazovanie podvodov nie jejdnoduché. Podľa Korcha napríklad vyšetrovanie kauzy štyroch daňových podvodníkov z okresu Dunajská Streda trvalo až päť rokov. Založili si sedem obchodných spoločností, ktoré sa mali zaoberať podnikaním v stavebníctve. V rokoch 1998 až 2001 pripravili pomocou fiktívnych dokladov štátny rozpočet približne o 24 miliónov korún. "Všetkých sme obvinili z rozsiahlej trestnej činnosti," konštatuje Korch.
Takmer štyri milióny korún chcel zasa neoprávnene získať obvinený Trenčan. "Uplatnil si nadmerný odpočet na DPH tak, že mu dodávateľ vystavil fiktívne faktúry na spracované drevo. Dodávateľ pritom vedel, že faktúry budú použité na uplatnenie nadmerného odpočtu," hovorí Korch.
Naposledy prekazila Daňová správa snahu vývozcu pripraviť štát o sedem miliónov korún na nadmerných odpočtoch DPH. Cenu stroja, ktorý dodával do Poľska, totiž neúmerne nadhodnotil. K pôvodnej cene 40-tisíc korún pridal tri nuly, a tak sa z neho stalo 40-miliónové zariadenie. "V súvislosti s týmto podvodom sú vyšetrovaný dvaja páchatelia, ktorým hrozí trest odňatia slobody vo výške 5 až 12 rokov za trestný čin neodvedenia dane a poistného," konštatuje Merva.
Osvedčené praktiky
Podvodníci používajú viacero osvedčených spôsobov. Medzi najčastejšie patrí využívanie nadmerných odpočtov DPH. Firmy v takýchto prípadoch vykazujú v daňovom priznaní predaje tovaru alebo služieb, ktoré sa nikdy nerealizovali.
Veľmi časté sú aj tzv. reťazové podvody. "Dodávatelia a odberatelia tvoria reťaz, v rámci ktorej vystavujú fiktívne doklady. Účelom je sťaženie dokazovania pre daňové úrady," vysvetľuje Merva.
Daňová správa považuje systém kontrol na Slovensku za primeraný. "Máme možnosť používať systém výmeny informácií VIES medzi krajinami únie, kde sú monitorované pohyby služieb a tovarov v rámci únie," hovorí Merva. Využívajú však aj iné spôsoby ako spoluprácu s colníkmi, policajtmi, daňovými správami v zahraničí či s bankami, sociálnou poisťovňou, Ústredím práce. Ťažšie je pritom odhaliť daňový únik pri poskytovaní služieb ako pri tovaroch. "Problém je hlavne pri sprostredkovaní či reklamných službách," dodal Merva.
Rakúsko chce zabrániť reťazovým podvodom
Zabrániť reťazovým podvodom si dala za cieľ nová predsednícka krajina Európskej únie Rakúsko. V EÚ by chceli zaviesť tzv. obrátené zdanenie proti daňovým podvodom. V Rakúsku ho prvýkrát vyskúšali pred tromi rokmi v stavebníctve. Daň vyberajú až u spotrebiteľa a nie na každom stupni spracovania. Tento systém plánujú zaviesť na všetky vnútrofiremné transakcie. Podľa rakúskeho ministra financií Karla-Heinza Grassera len v roku 2003 pomocou neho "zarobili" dvesto miliónov eur. Príslušná smernica EÚ by mala vzniknúť v júni.
Grasser odhaduje, že členské štáty EÚ prídu na podvodoch s DPH ročne až o 60 miliárd eur. Viaceré prípady dokazujú, že problémy majú všetky krajiny únie. Napríklad vo Veľkej Británii na jeseň minulého roka odsúdili skupinu podvodníkov za nezaplatenie DPH vo výške 40 miliónov libier. Dva roky kupovali a predávali mobilné telefóny tak, že falšovali faktúry existujúcich britských podnikov vrátane započítanej DPH. Tú však nikdy nezaplatili. Len od januára platí v Česku legislatíva, ktorá zabraňuje defraudáciám DPH na investičnom zlate. Spočívali v tom, že predajca investičného zlata vystavil daňový doklad s vyčíslenou DPH, ktorú však do štátneho rozpočtu nikdy neodviedol. Spoliehal sa na to, že ho daňové úrady nebudú schopné vypátrať.
Najčastejšie spôsoby podvodov
- firma uvádza sídlo na neexistujúcej adrese, napríklad na cintoríne. Z tohto dôvodu ju nie je možné kontaktovať
- spoločnosť neustále mení svoje sídlo. To vedie k zmenám daňových úradov, ku ktorým miestne prislúcha. Cieľom je vyhnúť sa plateniu dane či daňovým kontrolám
- dodávatelia a odberatelia vytvoria reťaz, v ktorej si vystavujú fiktívne doklady. Snažia sa tak sťažiť daňovým úradom dokazovanie podvodov
- nadhodnocovanie cien tovarov alebo služieb, čo následne vplýva na DPH a odpočty dane
- firmy v daňovom priznaní vykážu fiktívny vývoz do tretích krajín, pričom tovar buď nevyvezú, ale ho predajú doma. DPH z predaja však nepriznajú
- v daňovom priznaní spoločnosť dlhodobo vykazuje nadmerné odpočty dane, a buď na základe dokladov od neexistujúcej firmy, alebo za predaje, ktoré nikdy neuskutočnila