OECD je takmer výhradne európska organizácia. Väčšinu jej členov tvoria štáty EÚ. Napriek tomu až 47 percent rozpočtu OECD kryjú príspevky nečlenských krajín ako USA či Japonsko. Plánujete urobiť nejaké zmeny v tomto smere?
- Je pravda, že OECD pochádza z Európy a tomu napovedá aj fakt, že väčšina členov sú európske krajiny. Okrem toho, európske krajiny spája aj jednotný trh a z toho prameniaci fakt, že im záleží na zvýšení konkurencieschopnosti voči iným, neeuroópskym ekonomikám. Organizácia sa však bude musieť viac globalizovať. To znamená, aby bola rozmanitejšia, čo sa týka kultúr a ekonomík. Svetová ekonomika čelí v súčasnosti viacerým problémom a je fakt, že čoraz väčší podiel na nej majú popri USA krajiny ako Čína, Thajsko, Japonsko. OECD by preto nemala byť do budúcnosti tak úzko na Európu orientovanou organizáciou, ale mala by sa čo najrýchlejšie transformovať na organizáciu globálnu.
Čo sa týka vplyvu v organizácii, v úsilí dosiahnuť určitú rovnováhu, prijali by ste do OECD viac ázijských štátov? Mnohé z nich majú záujem, Thajsko, Malajzia, Singapur či Izrael...
- To bude záležať na splnení viacerých kritérií a navyše, treba pritom postupovať opatrne. Krajiny vstupujú do organizácie preto, aby z nej mali hlavne finančné výhody. Príspevky niektorých sú však v podstate len symbolické, takže prílišným rozširovaním OECD sa organizácia stáva nákladnejšou a výhody už nie sú také ako predtým. Podľa môjho názoru je rozširovanie OECD dôležité, no nie vždy to vyhovuje už existujúcim členom. V prípade vstupu špecifickej skupiny krajín do OECD, nie je vylúčený ani určitý konflikt, napr. medzi Európou a Áziou, alebo inými. Prijímanie ďalších krajín by preto malo vychádzať najmä z toho, či ide o ekonomiky s približne rovnakým zmýšľaním, či ide o vplyvného hráča na trhu a či je tu vzájomná výhodnosť. Príliš veľa krajín na rôznej ekonomickej úrovni komplikuje diskusiu a spoluprácu. Nakoniec, nemenej dôležité sú aj geografická rovnováha a politické kritériá. Napríklad Čína je dnes ekonomicky mimoriadne dôležitá krajina. Ak sa pozrieme na jej rast, je jasné, že ju nemožno obchádzať. No z politického hľadiska, hlavne vývoja demokracie, je potrebné ešte počkať.
Námestník generálneho tajomníka OECD Richard Hecklinger sa vyjadril proti automatickému prijímaniu napríklad aj nových členov EÚ do organizácie. Čo si o tom myslíte, skomplikujú noví členovia EÚ v prípade vstupu situáciu OECD?
- To je ťažké spájať. Európska únia a OECD sú úplne odlišné organizácie. Rozširovaním EÚ si únia rieši otázku svojho (európskeho) trhu a veľakrát ide aj o politickú otázku, zatiaľ čo cieľom OECD bol od počiatku jej vzniku svetový trh. Aj tu však platí to, čo aj pri ázijských krajinách. Pri prijímaní bude rozhodovať hlavne ekonomická sila kandidátov. Ak by OECD často prijímala množstvo nových členov na rôznej ekonomickej úrovni, tak ju to poškodí do takej miery, že postupne zanikne.
OECD vyzýva na rýchlejšiu liberalizáciu trhu služieb. V tejto súvislosti dokonca kritizovala plán liberalizácie predložený WTO. V porovnaní s dnešným stavom na trhu služieb podľa nej prakticky nič nerieši. Aký je váš názor?
- Pravdepodobne OECD iba komentovala skutočnosť, že pri rokovaniach o liberalizácii obchodu na pôde WTO nejaká z krajín blokovala ďalší postup.
Napríklad Francúzi? Tí sú známi tvrdým postojom voči liberalizácii svetového obchodu najmä pre obavy z krajín s lacnou pracovnou silou...
- Nie je to vylúčené. No OECD je v rokovaniach skôr prostredníkom. Ak sa rokovania medzi krajinami vo WTO zablokujú, môže OECD ako neutrálna organizácia podporiť ich pokračovanie. K súpereniu medzi organizáciami by však nemalo dochádzať, nakoľko sú v diametrálne odlišnom postavení.
Jedna zo štúdií OECD poukazuje na to, že vytvorenie eurozóny európskym ekonomikám nepomohlo, skôr naopak, viedlo k štrukturálnym problémom. Štáty, ktoré nie sú členmi eurozóny, sú na tom v tomto smere lepšie a navyše, spoločný trh ani nezmiernil priepasť medzi USA a Európou. Myslíte si, že by bolo výhodnejšie, keby Európa ešte počkala s prijatím eura?
- To ma prekvapuje. Pravdepodobne štúdia vychádza len z informácií tých krajín eurozóny, ktoré momentálne zažívajú stagnáciu. Za tú však nemôže prijatie eura, príčinou sú skôr bežné problémy ekonomík, ktoré by mohli prísť aj bez jeho zavedenia. Riešením je momentálne sústrediť sa na hospodárske oblasti ako moderné technológie, ktoré dávajú väčšiu šancu na zvýšenie konkurencieschopnosti. Čo sa týka samotného eura, som skôr opačného názoru. Myslím si, že členovia eurozóny budú profitovať z jeho zavedenia, pretože podľa mňa jeho význam bude rokmi rásť.
Sawako Takeuči
Japonská profesorka ekonómie a bývalá poradkyňa pre ekonomiku japonského predsedu vlády. Narodila sa v roku 1952 v Tokiu. V roku 1975 získala titul bakalára na univerzite Waseda, o tri roky neskôr vyštudovala Nihon University. Po ukončení doktorandského štúdia odišla v roku 1981 na Francúzsky inštitút aplikovanej matematiky a ekonómie. Po štyroch rokoch sa vrátila do Japonska, kde začala pracovať na Japonskom výskumnom inštitúte. Neskôr však opäť odcestovala do Francúzska, kde sa niekoľko rokov podieľala na reforme francúzskeho elitného školstva. Za túto činnosť, ako aj viaceré štúdie zamerané na environmentálne otázky, získala v decembri 2004 vo Francúzsku Rytiersky rád. V roku 2003 založila vlastný výskum, spoločnosť Centrum pre investičné vedy a environmentálne otázky, ktorá sa zameriava na jednej strane na rozvoj environmentálnych problémov a na druhej strane aktivít na poli vývoja a výskumu a ich celkový dosah na rast firiem. Pracovala vo viacerých poradenských funkciách pre japonskú vládu, v Agentúre pre hospodárske plánovanie, na ministerstve financií, aj ako poradkyňa pre ekonomické otázky japonského premiéra. V októbri 2004 si ju vybrala Svetová banka na funkciu finančného a hospodárskeho analytika pre urbanistické infraštruktúrne projekty v čínskej provincii S'čchuan.
Zdroje: www.claaf.org, Wikipedia, BBC, ČTK, Veľvyslanectvo Japonska v SR, OECD, www.anzsog.edu.au, www.free-definition.com.