Lesnej pôde a zámočkom privatizácia nehrozí

Transformáciou štátneho podniku Lesy SR na štátnu akciovku sa má vytvoriť prosperujúca lesnícka spoločnosť. Podľa ministra pôdohospodárstva Zsolta Simona hlavnou úlohou je efektívnejšie spravovanie majetku a dosahovanie zisku bez štátnej dotácie, čo sa už začína dariť.
Vláda včera schválila legislatívny zámer návrhu zákona o založení akciovky. Splnila tým jeden z bodov transformácie. Zámer musí schváliť parlament a až potom príde na rad samotný zákon. Simon je presvedčený, že sa to stihne do konca volebného obdobia. Na otázku o meškaní zmeny uviedol, že dôležité je splniť programové vyhlásenie vlády, ktoré ráta s transformáciou.
Veľa slov, málo činov?
Zakladateľom spoločnosti a jej jediným 100-percentným akcionárom sa stane Slovenská republika, v mene ktorej bude konať rezort pôdohospodárstva. Na založenie akciovky sa použije majetok štátneho podniku, okrem lesných pozemkov vo vlastníctve štátu, ktoré majú účtovnú hodnotu 34 miliárd korún, a drobných vodných tokov.
Kedy bude zákon pripravený, minister nechce povedať. Nevie to ani predseda Slovenskej lesníckej komory a bývalý generálny riaditeľ podniku Lesy SR Blažej Možucha. Pre HN uviedol, že transformácia je správna vec, ak sa robí rozumne.
Právna forma firmy však podľa neho nie je podstatná, lebo o tom, ako sa pracuje, rozhoduje ľudský faktor. Tvrdí, že o zmenách v podniku sa veľa hovorí, ale málo robí. "Lesné správy a závody prešli organizačnými zmenami, ktoré viac poškodili, ako pomohli práci lesníkov. Lesnícke obvody sú veľké a hospodári nestačia všetko robiť, lebo sú zavalení papierovaním. Mali by v teréne zabezpečovať lesné práce, no von sa dostanú málo, alebo vôbec."
Predseda komory tvrdí, že v lesoch sa aj mimo kalamitných miest zvyšuje ťažba, aby sa dosiahol lepší hospodársky výsledok. "Nie je to správne. Môže sa to robiť niekoľko rokov, no je to na úkor budúceho obdobia," povedal.
Len jedna akcia
Lesy SR hospodária približne na jednom milióne hektárov lesnej pôdy, čo je asi polovica z celkovej výmery slovenských lesov. Ich rozloha sa redukuje kvôli reprivatizácii. Väčšina pôdy však už bola odovzdaná. No nevie sa, aký vplyv bude mať na to zákon o cirkevných reštitúciách.
A aké sú záruky, že po transformácii sa niekto nezmocní majetku a lesy ostanú štátu? "Podľa zákona o lesoch nie je lesný pôdny fond privatizovateľný," vysvetľuje Simon. Prebytočný hmotný majetok sa bude predávať za znaleckú cenu vo verejných súťažiach. "Ostatné sa zhrnie a vytvorí sa jedna akcia. Takže nie je možné, aby sa privatizovalo," hovorí minister.
Majetok Lesov SR tvoria aj niektoré zámočky a kaštiele s cennými zbierkami. Ten sa však podľa Simona nebude predávať, ani privatizovať. Je presvedčený, že štátna akciovka dokáže tieto nehnuteľnosti dobre spravovať.
Spory sú minulosťou
O koncentrácii právomocí v obchode s drevom na riaditeľstve štátnych podniku Lesy SR, na ktorú upozorňovali najmä spracovatelia dreva, sa už nehovorí. Vedeniu vyčítali, že sústreďuje obchod, a chce tak diktovať ceny. Tvrdili, že ak sa podnik rozdelil na viaceré, vznikla by konkurencia. "Zjednotenie štátneho podniku v roku 1999 sa ukázalo ako šťastné riešenie. Lebo ak niektoré podnikateľské subjekty urobili v minulosti sekeru v jednom podniku, išli do druhého. Keďže tieto firmy neboli prepojené, vznikali miliónové pohľadávky," vysvetľuje hovorca Lesov SR Peter Gogola. Tento problém vyriešilo zlúčenie podnikov.
Odpoveďou na kritiku spracovateľov bolo aj rozhodnutie Protimonopolného úradu SR, ktorý pôvodne určil, že z centra sa môže robiť 40 percent kontraktov a z lesných závodov 60 percent. "Odberatelia však žiadali väčšie zastúpenie obchodu s drevom prostredníctvom generálneho riaditeľstva. Lebo tak sa dá lepšie garantovať kvalita a objem dodávok. Nakoniec úrad rozhodol, že dve tretiny obchodu môže ísť cez podnik. Funguje to a nikto sa nesťažuje," uzavrel Gogola.