Najnovšia makroekonomická prognóza pre Slovensko, ktorú vo štvrtok zverejnila Európska komisia, naznačila, že slovenská ekonomika sa zotavuje z recesie v roku 2020 a v najbližších troch rokoch Slováci môžu očakávať stabilný ekonomický vývoj s klesajúcimi rozpočtovými deficitmi.
Ekonomické zotavenie v krátkodobom horizonte môže spomaliť opätovné zhoršenie pandemickej situácie a výkyvy dodávateľských reťazcov na globálnej úrovni majú citeľný dosah hlavne na exportný sektor ťažkého priemyslu. Vzhľadom na nižšiu zaočkovanosť na Slovensku domáce výdavky budú ešte ovplyvnené vývojom pandémie. Po upokojení zdravotnej situácie je silný predpoklad, že sa silný domáci dopyt obnoví a výdavky domácností a podnikov dobehnú predkrízové úrovne.
Rast v roku 2022 by sa mal zrýchliť aj vďaka verejným investíciám financovaným z Nástroja na obnovu a odolnosť, ktorý je súčasťou ozdravného plánu po koronakríze EÚ budúcej generácie.
Návrat produkcie na predpandemickú úroveň
Po vlaňajšom prepade slovenskej ekonomiky o 4,4 percenta HDP eurokomisia predpokladá, že slovenská ekonomika dosiahne úroveň produkcie spred pandémie do konca roka 2021 na úrovni 3,8 percenta, a bude pokračovať v raste ročným tempom 5,3 percenta v roku 2022 a 4,3 percenta v tom nasledujúcom.
Zmeny sa očakávajú v oblasti inflácie. Inflácia v rokoch 2021 a 2022 prudko vzrastie z dôvodu kombinácie nižšej ponuky a silného dopytu, ale potom by sa mala spomaliť. Ak vlani, počas prvého pandemického roka, bola inflácia na úrovni dvoch percent, údaje na tento rok indikujú jej nárast na 2,8 percenta, v roku 2022 by aj vinou vyšších cien energií mohla dosiahnuť stav 4,3 percenta a v roku 2023 opätovne klesnúť na 2,2 percenta.
Podobne ako v celej Únii aj Slovensko po postupnom uvoľňovaní protipandemických opatrení v roku 2021 zaznamenáva pohyby na trhu práce. Očakáva sa, že zamestnanosť sa tohto roku zvýši o 0,3 percenta a miera nezamestnanosti dosiahne 6,8 percenta (mierny nárast voči vlaňajšku - 6,7 percenta). Na budúci rok však podľa odhadov komisie miera nezamestnanosti klesne na 6,4 percenta a v roku 2023 na 5,6 percenta.
Komisia upozornila, že isté sektory slovenskej ekonomiky už teraz čelia nedostatku pracovnej sily, keď nedostatočná kvalifikácia zamestnancov znižuje mieru dostupnosti ponúk pracovnej sily. Očakáva sa zrýchlenie rastu miezd podľa tempa, akým sa zužuje trh práce, čo však povedie k vyššej miere inflácie.
Výrazne nižší deficit ako očakáva rozpočet
Brusel očakáva, že súhrnný deficit Slovenska sa zvýši z úrovne 5,5 percenta HDP v roku 2020 na 7,3 percenta v roku 2021, čomu dopomohli aj protipandemické vládne opatrenia vrátane schém skráteného pracovného času, výdavkov na zdravotníctvo a podpory pre vybrané sektory ekonomiky.
Napriek tomu očakávaný deficit je výrazne nižší ako v prijatom rozpočte na rok 2021, a to v dôsledku vyšších daňových príjmov v dôsledku oživenia ekonomiky (najmä DPH a daň z príjmu právnických osôb).
V roku 2022 sa deficit očakáva na úrovni -4,2 percenta HDP vďaka silnejšiemu hospodárskemu rastu a postupnému rušeniu dočasných podporných opatrení zavedených počas pandémie. Odhaduje sa, že pokles deficitu bude pokračovať a v roku 2023 sa dostane na úroveň -3,2 percenta HDP.
Komisia odhaduje, že daňové príjmy na Slovensku by mali rásť zhruba v súlade s rastom HDP, pričom vládne výdavky sa od podpory núdzových opatrení súvisiacich s pandémiou posunú smerom k zelenej a digitálnej transformácii hospodárstva.
Vrchol súhrnného pomeru vládneho dlhu k HDP sa očakáva v tomto roku, na úrovni 61,8 percenta, potom by mal nastať postupný pokles - 60 percent v roku 2022 a 59,1 percenta v roku 2023. Tomuto stavu by malo dopomôcť zmiernenie deficitov primárneho rozpočtu, ako aj silný nominálny rast HDP a trvalo nízke úrokové sadzby.