StoryEditor

Malé obchody dokážu prežívať

22.01.2007, 23:00
Slovenskí spotrebitelia začínajú vyhľadávať malé, dobre fungujúce obchody, ktoré nie sú súčasťou medzinárodných sietí. Nakupujú v nich najmä mäso a výrobky z neho, mlieko a mliečne špeciality, ale aj ovocie a produkty racionálnej výživy.

Slovenskí spotrebitelia začínajú vyhľadávať malé, dobre fungujúce obchody, ktoré nie sú súčasťou medzinárodných sietí. Nakupujú v nich najmä mäso a výrobky z neho, mlieko a mliečne špeciality, ale aj ovocie a produkty racionálnej výživy. "Je to prejav sklamania časti zákazníkov z fungovania veľkých obchodov, lebo za primeranú cenu neponúkajú kvalitné potraviny," tvrdí analytik trhu Ľubomír Drahovský.
Nižšia kvalita potravín v obchodných sieťach pomohla mnohým malým obchodníkom prežiť. Hoci po roku 1999, keď na náš trh vstúpili viaceré nadnárodné obchodné spoločnosti, si aj analytici trhu mysleli, že je to začiatok konca drobných predajní. Časť z nich naozaj zanikla. Ale najmä na vidieku, kam obchodné reťazce prenikajú pomalšie, ostali a pribudli ďalšie.
Tržby najsilnejšej desiatky maloobchodných firiem však rastú. Vlani podľa predbežných údajov agentúry pre prieskum trhu Terno dosiahli obrat 93,3 miliardy korún, teda takmer o 10 percent viac ako rok predtým. Údaj o celkovom vývoji obratu maloobchodného sektora ešte nie je k dispozícii. Podľa Štatistického úradu SR, za prvých jedenásť mesiacov roka 2006 bol rast sektora v stálych cenách o 8,6 percenta.
Poctivým sa darí
Dôvodov, prečo značná časť zákazníkov dáva prednosť menším predajniam, je niekoľko. Podľa Drahovského aj kvôli prístupu veľkých reťazcov voči spotrebiteľom. Napríklad, keď avizovali výpredaj sortimentu, ktorý nemali ani na sklade. Zákazníkov odradili tiež správy potravinovej inšpekcie o nekvalitnom mäse v obchodných reťazcoch, jeho nesprávnom skladovaní, prelepovaní dátumu spotreby a ďalších podvodoch, čo im ubralo na popularite. Malí predajcovia prežili aj zásluhou ľudí na vidieku, ktorí stále nakupujú najmä v mieste svojho bydliska. Mnohí nemôžu, alebo sa im ani nechce chodiť do väčších miest, kde sa už usídlili obchodné reťazce.
Aj podľa generálneho sekretára Zväzu obchodu a cestovného ruchu Jozefa Orgonáša malé predajne profitujú zo svojej polohy. Často sú v domoch, kde bývajú aj zákazníci. Ich personál je úctivejší a v komunikácii so zákazníkom pružnejší ako vo veľkých predajniach. "Časť zákazníkov sa vracia do tých malých predajní, kde majú čerstvé výrobky. Najmä mäso a jeho produkty, alebo ovocie." V niektorých lokalitách Bratislavy mäsiari podľa Orgonáša zažívajú teraz renesanciu.
Problémom môže byť cena
Preferovanie ceny pred kvalitou výrobkov zo strany veľkých reťazcov pomáha menším aj podľa Ladislava Orbána - majiteľa výrobne mäsových produktov a viacerých predajní v Bratislave. Vlani oproti roku 2005 zvýšil tržby asi o tretinu. Plusom pre menšie predajne je aj to, že zákazníci sú ochotní zaplatiť za dobrý výrobok viac ako v minulosti.
Pozícia drobných predajcov sa však môže znova zhoršiť. Diskontné reťazce, ako je napríklad Lidl a Kaufland, totiž prenikajú čoraz viac aj do menších miest. "Veľmi silno expandujú a domácnosti na vidieku sú stále ekonomicky slabé. Zúžený sortiment, ktoré tieto obchody ponúkajú, im zatiaľ stačí," upozorňuje Drahovský. Situáciu si môžu skomplikovať aj samotní malí predajcovia. Časť z nich totiž tovar predražuje. Neúmerne si zvyšujú marže, čím zneužívajú svoje lokálne postavenie.

Tržby závisia od regiónu
Analytici trhu nechcú odhadovať podiel tržieb drobných obchodníkov a supermarketov či diskontných predajní. Je to aj tým, že malých predajní je na Slovensku veľmi veľa a štatisticky nie sú presné. "Hodnotí sa to veľmi ťažko. Na Slovensku doteraz nikto nespočítal, koľko je drobných predajní, čo považujem za nedostatok štátnej administratívy," tvrdí analytik trhu Ľubomír Drahovský. Veľkí obchodníci, ktorí patria do top 50 slovenského obchodu, sú síce zmapovaní, ale nie je známe, koľko je malých v dedinách. Podiel na tržbách si netrúfa odhadovať ani generálny sekretár Zväzu obchodu a cestovného ruchu Jozef Orgonáš.
Podľa zdroja, ktorý si však neželá byť menovaný, na obchodné reťazce pripadá 78 až 80 percent tržieb a zvyšok na malé, špecializované obchody, ako sú predajne mäsa a údenín, zeleniny a ovocia či rôzne značkové predajne. V každom regióne je štruktúra tržieb iná. Napríklad v Bratislave majú obchodné reťazce oveľa väčší podiel ako na vidieku, kde zaniklo menej malých predajní ako v mestách.

menuLevel = 2, menuRoute = finweb/ekonomika, menuAlias = ekonomika, menuRouteLevel0 = finweb, homepage = false
26. apríl 2024 21:21