Niektoré rozhodnutia úradov za Mečiarovej éry poznačili ekonomiku Slovenska na desaťročia. Práve v týchto dňoch pred desiatimi rokmi Protimonopolný úrad SR súhlasil s koncentráciou dvoch distribútorov motorových palív - spoločností Slovnaft a Benzinol. V marci totiž FNM súhlasil, aby Slovnaft kúpil 51 percent akcií Benzinolu za ich nominálnu hodnotu 1,3 miliardy korún. Zaujímavé bolo, že za to vtedajšia vláda vlastne neniesla zodpovednosť, lebo o privatizácii formálne nerozhodovala.
Výmena predsedov úradu
Fúziou Slovnaft získal vyše 80 percent slovenského trhu s motorovými palivami. Konštatoval to denník SME a pripomenul, že úrad neoznámil obmedzujúce podmienky pre fúziu. Verejnosť sa ich dozvedela neskôr. Úrad zaviazal Slovnaft, aby podiel ním ovládaných benzínových čerpacích staníc do roku 2000 klesol na polovicu. Slovnaft mal tesne po fúzii 82 percent čerpadiel a do stanoveného termínu podmienku splnil, lebo pribúdali stanice ďalších majiteľov a sám niektoré na menej významných miestach predal. Veľkoobchodné pôsobenie Slovnaftu však úrad vôbec neobmedzil. Koncentráciu schválil úrad pod vedením nového predsedu Pavla Fraňa. Bývalý riaditeľ úradu Zdenko Kováč si totiž po ohlásení tejto akvizície verejne položil otázku, či sa fúziou dosiahne nejaký prospech pre celú ekonomiku. Vzápätí ho premiér Vladimír Mečiar odvolal s vysvetlením, že je vyčerpaný.
Vtedajší predseda Predstavenstva Slovnaftu Slavomír Hatina bol presvedčený o prospechu fúzie. V Hospodárskych novinách uviedol, že ju čoskoro pocíti zákazník a celá ekonomika. Slovnaftu vtedy stačilo zaplatiť za polovicu akcií Benzinolu iba polovicu kúpnej sumy, zvyšok mal podľa podmienok FNM zaplatiť za 12 mesiacov.
Namiesto OMV prišiel MOL
Benzinol vznikol v roku 1969 vyčlenením z federálneho podniku Benzina. Do konca roka 1989 bol výhradným distribútorom motorových palív. Slovnaft ovládal štát, FNM držal 74 percent akcií, zvyšok mali kupónoví akcionári z prvej vlny. Spoločnosť bola zisková, za rok 1994 vykázala hospodársky výsledok 3,1 miliardy korún. Vedenie Slovnaftu v tom čase vyhlásilo, že už nehľadajú strategického zahraničného partnera, ale formou navýšenia chcú predať 20 percent akcií. Dovtedy sa hovorilo aj o privatizácii Slovnaftu rakúskou spoločnosťou OMV. Predsavzatie o rozvoji bez zahraničného partnera manažérom Slovnaftu vydržalo štyri roky. V apríli 2000 Hatina ohlásil vstup maďarskej spoločnosti MOL ako nevyhnutnosť pre jej ďalší rozvoj. Slovintegra dnes akcie Slovnaftu nevlastní. Minister financií Ivan Mikloš, keď prezentoval pokračujúce konanie svojho rezortu proti cenám Slovnaftu, spomenul, že príčinou neprimeraných cien je aj fúzia s Benzinolom, ktorú pred desiatimi rokmi povolil Protimonopolný úrad.
Zamestnanci sa mali tešiť z dividend
Usmernenie procesu privatizácie v nadväznosti na tvorbu likvidity FNM - takýto materiál prerokovala vláda. Rozhodla, že ešte do konca septembra sa pre privatizáciu štandardnými metódami pripraví majetok za 60 miliárd korún. Ako sa neskôr ukázalo, patril sem aj predaj akcií Slovnaftu v hodnote šesť miliárd korún zamestnaneckej spoločnosti Slovintegra.Vláda schválila aj zásady účasti zamestnancov v privatizácii. Mali sa zakladať zamestnanecké spoločnosti, kde by sa najmenej 51 percent akcií rozdelilo medzi zamestnancov. Takýto model mal byť výhodný - mal sa tak znížiť tlak na zvyšovanie miezd, keďže zamestnanci budú mať slušné príjmy vo forme dividend. Neskôr sa ukázalo, že vo väčšine spoločností, ak sa aj zisk tvoril, na výplatu dividend sa nepoužil. Privatizáciu zamestnaneckými spoločnosťami podporili aj banícki odborári a minister hospodárstva Ján Ducký.
V tom čase tiež existoval návrh ministerstva privatizácie na vydávanie zamestnaneckých akcií - zrejme z portfólia FNM - na ich nákup by spoločnosť prispela zo svojho zisku. Tento model sa nevyužil.
Vláda tiež potvrdila, že do kupónovej privatizácie sa zaradia akciové podiely v celkovom objeme 40 miliárd korún. Dozorná rada FNM však konštatovala, že spustenie kupónovej privatizácie sa odloží, lebo bolo treba vydať 150 privatizačných rozhodnutí, aby boli k dispozícii minoritné akciové podiely na objednávky za investičné kupóny. O niekoľko dní, 6. júna, premiér Vladimír Mečiar vyhlásil, že kupónku zrušil.
Udalosti týždňa od 25. mája do 31. mája pred desiatimi rokmi.
- Ústavný súd zrušil osobitný zákon, prijatý v decembri 1994, na druhom rokovaní Mečiarovej vlády. Týmto zákonom sa rušili niektoré privatizačné rozhodnutia Moravčíkovej vlády. Týkal sa privatizácie piatich spoločností, medzi nimi aj Nováckych chemických závodov českou spoločnosťou Inekon. Predseda SNS Ján Slota povedal, že súd rozhodol mylne.- Týždenník Trend vo svojej analýze pripomenul, že sa prakticky zastavili nežiaduce špekulatívne obchody a finančné transakcie, ktoré využívali klíring medzi Českou a Slovenskou republikou. Upozornil, že sa tak zároveň eliminovalo jedno z ochranárskych opatrení na podporu slovenských výrobcov. Od 19. mája pri klíringovom zúčtovaní bola slovenská koruna podhodnotená oproti českej iba o jedno percento, kým dovtedy až o päť percent.
- Preverovanie podpisov na petičných hárkoch opozičnej strany Demokratická únia pokračovalo. Jej predseda Jozef Moravčík vtedy vypočítal, že úkony spojené s preverovaním viažu ročnú pracovnú kapacitu 30 policajtov. Politické hnutie Spolužitie vyzvalo generálneho prokurátora Michala Vaľa, aby preverovanie petičných hárkov zastavil. Prokurátor im odkázal, že on to urobiť nemôže.
- Denník Slovenská republika pokračoval v kampani proti prezidentovi Michalovi Kováčovi. Prinášal plné strany ohlasov čitateľov, ktorí žiadali jeho odstúpenie. Prezidenta kritizoval aj poslanec HZDS Viliam Hornáček. Vyčítal mu, že sa pripojil na stranu tých, ktorí vo voľbách neuspeli a vytvorilo sa tak silné mocenské centrum.
- Letectvo NATO dva dni bombardovalo muničný sklad neďaleko Sarajeva. Bola to reakcia na to, že bosnianski Srbi neposlúchli výzvu mierových vojsk OSN, aby odovzdali ťažké zbrane.
- Ceny benzínu sa zvýšili o 30 halierov za liter. Ministerstvo financií stanovilo jeho cenu na 19,10 Sk a pri nafte na 17,20 Sk za liter. Ceny sa menili zhruba raz za dva mesiace.
- Z prijatej energetickej koncepcie vyplývalo, že spotreba elektriny sa v roku 2005 zvýši na 32,4 TWh. V skutočnosti dosiahla minulý rok 26 TWh. Cenu elektriny regulovali výmery ministerstva financií. Ešte v roku 1993 vznikla požiadavka, aby vznikol nezávislý regulačný orgán. Proti jeho zriadeniu stál argument, že energetické podniky zostanú v rukách štátu, lebo sa nebudú privatizovať.
- Financovanie vysokých škôl sa zhoršovalo a málo peňazí bolo aj na vedu. Konštatoval to profesor M. Urban z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského. Upozornil, že v technologicky vyspelých krajinách väčšina štátnej podpory na vedu plynie vysokým školám. Na Slovensku sa aj vtedy uprednostňoval rezortný výskum.
- "Sú naplno rozbehnuté práce na revalvácii slovenskej koruny," oznámil premiér Vladimír Mečiar vo svojom pravidelnom piatkovom príhovore v Slovenskom rozhlase. Pridal informáciu, že v zahraničí sa vymieňa česká a slovenská koruna v pomere jedna ku jednej. V tom čase sa česká koruna kupovala za 1,12 slovenskej koruny a nemecká marka za 20,80 korún. NBS sa k jeho výroku nevyjadrila a kurz koruny sa v nasledujúcich mesiacoch významne nezmenil.
- FNM schválil 14 rozhodnutí o privatizácii akciových podielov či štátnych podnikov. Medzi nimi bolo aj 51 percent akcií Strojsmaltu Pohorelá a štátny podnik Víno Košice. V apríli 2000 vyhlásil súd na majetok Strojsmaltu konkurz.
- Zásoby masla u potravinárov dosiahli 256 ton a to bolo podľa nich veľa. Preto žiadali ochranu domáceho trhu pred jeho dovozom a zásah Štátneho fondu trhovej regulácie.
- Komentár HN konštatuje, že organizované zápočty podnikových pohľadávok ako prostriedok na zníženie platobnej neschopnosti zlyhali. Upozornil aj na fakt, že súdy sú preťažené riešením obchodných sporov a keď sa nakoniec podarí vyniesť rozsudok, nie je možné dosiahnuť výkon rozhodnutia. Exekútori vtedy ešte neexistovali.
- V tlači sa objavila výzva na upísanie akcií Devín banky. Išlo o navýšenie o 360 miliónov korún, aby jej základný kapitál dosiahol miliardu korún. Výzvu podpísal predseda predstavenstva banky Gorodkov. Niektorí národohospodári presadzovali, aby táto banka mala výsadné postavenie pri obchodoch s Ruskom. Neskôr bola poverená deblokáciou ruského dlhu. V roku 2000 sa dostala Devín banka do nútenej správy NBS.
- Slovenská sporiteľňa zverejnila hospodárske výsledky. Jej aktíva ku koncu roka 1994 dosiahli 144 miliárd korún a čistý zisk 328 miliónov korún. Táto banka mala najviac primárnych vkladov, lebo vznikla transformáciou Slovenskej štátnej sporiteľne, ktorá až do roku 1989 mohla ako jediná zhromažďovať vklady obyvateľstva.
- Slovenské elektrárne dosiahli za rok 1994 čistý zisk 6,3 miliardy korún a na dani odviedli tri miliardy korún. Podarilo sa im to napriek tomu, že bilancia ich finančných nákladov bola mínus 930 miliónov. Ich tržby predstavovali 25,8 miliardy. Ich celkové záväzky predstavovali 10,5 miliardy korún a vlastné imanie 47 miliárd. Vtedy k elektrárňam patrila aj prenosová sústava a košická tepláreň TEKO.
- Od začiatku roka 1995 vyrobili v spoločnosti Manet (dcérska spoločnosť Považských strojární) tritisíc malých motocyklov značky Korado. Väčšinu z nich exportovali do Brazílie, Fínska a Česka. Výroba motocyklov bola pre ekonomické ťažkosti v roku 1998 ukončená.