Jadrové elektrárne sú opäť v móde

Japonsko v tomto týždni zapojí do energetickej siete v poradí 54. jadrový reaktor - v atómovej elektrárni v meste Aomori na severe krajiny pribudne blok s výkonom tisíc megawattov. Tým sa krajina vychádzajúceho slnka posunie na tretie miesto v rebríčku krajín podľa množstva energie vyrobenej z jadra. Na prvom mieste sú USA, na druhom Francúzsko.
"Nemáme inú možnosť. Inak ako výstavbou atómových elektrární neznížime svoju závislosť od dovozu zemného plynu i ropy a nesplníme ani záväzky v oblasti znižovania emisie skleníkových plynov," uviedol pre agentúru Reuters japonský minister priemyslu a obchodu Tošihiro Nikai. Ďalší atómový blok Japonci stavajú.
Hlavne v Ázii prežíva jadrová energetika novú konjunktúru. Napríklad len Čína plánuje do roku 2030 postaviť dvadsať nových elektrární. Podobnou cestou kráča aj India.
Emisie a náklady
Podľa odhadu Medzinárodnej energetickej agentúry v najbližších 25 rokoch investujú štáty do nových atómových blokov najmenej 200 miliárd amerických dolárov. Dôvody sú stále rovnaké. Emisia skleníkových plynov vznikajúcich pri používaní fosílnych palív a rast cien primárnych zdrojov energie.
I prezident USA George Bush dal v tomto roku zelenú výstavbe nových atómových elektrární - podniky pôsobiace v jadrovom strojárstve dostanú daňové úľavy na vývoj a výskum až vo výške 3,5 miliardy dolárov. Naproti tomu v Európe pretrváva istá skepsa. Výnimkou je predovšetkým Francúzsko, ktoré sa výroby atómovej energie nikdy nevzdalo a už dnes pokrýva 80 percent energetickej potreby z jadrových elektrární. Nový jadrový blok začalo v septembri stavať aj Fínsko, pričom parlament má čoskoro rozhodovať o ďalšom.
Ostatné štáty sú zdržanlivé. Nemecká kancelárka Angela Merkelová síce pred voľbami sľubovala, že prehodnotí prístup krajiny k jadrovej energetike a že prinajmenšom predĺži prevádzku už existujúcich blokov, ale po voľbách sa ocitla v koalícii so sociálnymi demokratmi - a tí sú proti.
Minulý týždeň britský premiér Tony Blair hovoril o tom, že aj Veľká Británia zváži prístup k jadru. Argumentoval tým, že jeho krajina teraz vyrába 38 percent elektriny spaľovaním zemného plynu, ktorého zásoby sa však v domácich ložiskách stále stenčujú. Od budúceho roka by sa už Británia mohla zo skupiny exportérov plynu presunúť do skupiny dovozcov. Veľká Británia kryje jadrovými zdrojmi približne 20 percent potreby, kým na uhlie pripadá až 32 percent. Ak sa zvýši podiel uhlia, ani Blairova vláda by nesplnila záväzky voči ochrane ovzdušia. Blair zatiaľ dal vypracovať štúdiu, ktorá ukáže, či jadrová energia splní do nej vkladané očakávania. Bude k dispozícii na budúci rok. Vzhľadom na to, že stavba jadrovej elektrárne s výkonom tisíc megawattov so všetkými schvaľovacími procedúrami trvá až pätnásť rokov, nemožno očakávať, že by nový jadrový blok vo Veľkej Británii pribudol pred rokom 2020.
Produkcia rastie
V celosvetovom meradle pokrýva jadrová energetika asi 16 percent celkovej spotreby energie. K 1. januáru 2005 bolo v činnosti 441 jadrových reaktorov - ale aj keď je počet týchto reaktorov v posledných rokoch takmer rovnaký, do siete dodávajú čoraz viac prúdu. Technická inovácia dokáže zvýšiť výkon reaktorov aj o 15 percent nad pôvodnú hodnotu. Odborný časopis International Journal for Nuclear Power tvrdí, že týmto spôsobom sa do konca desaťročia výkon už pracujúcich elektrární zvýši o šesťtisíc megawattov, čo zodpovedá približne šiestim novým elektrárňam. Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry sa vo svete stavia v súčasnosti 21 nových blokov. (hn/gaf)