Časť podnikov sa za žiadnych okolností nemieni vzdať pol milióna ton emisných kvót, o ktoré by malo Slovensko prísť podľa požiadavky Európskej komisie. Komisia si slovenský súhlas nepriamo vynucuje. Hrozí, že ak Slovensko so znížením kvóty skleníkových plynov súhlasiť nebude, nezapojí register, bez ktorého sa s emisiami nedá obchodovať.
Slovensko by nemalo súhlasiť ani vtedy, ak by komisia kvôli tomu nesprevádzkovala slovenský register emisných kvót, uviedol pre HN prezident Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) Anton Jura.
Šéf republikovej únie si myslí, že treba napadnúť pôvodne schválený národný alokačný plán, ktorým Slovensku už vlani Európska komisia znížila ročnú kvótu emisií kysličníka uhličitého z 35,5 milióna ton na 30,5 milióna. Preto by podľa Juru nebolo správne súdiť sa iba o dodatočné zníženie limitu o ďalšieho pol milióna ton ročne. "Týmito rozhodnutiami sa znevýhodňuje slovenská ekonomika a obmedzuje sa jej ďalší rast," zdôraznil Jura.
Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení síce chápe stanovisko RÚZ, ale zároveň nabáda k rozvážnemu konaniu, lebo si uvedomuje aj riziká vyplývajúce z radikálneho postoja. Klub 500 upozorňuje, že v niektorých podnikoch by dodatočné zníženie emisnej kvóty mohlo viesť k obmedzeniu výroby, narušeniu podnikateľských plánov a ohrozeniu zamestnanosti. "Akoby nám Európska komisia dávala na výber - buď znížite kvótu podľa našich odporúčaní a my vás pripojíme na európsky register, alebo neznížite a my vám zabránime obchodovať s emisiami," dodáva Klub 500.
Pôvodným znížením emisného limitu o päť miliónov ton ročne prídu podniky v rokoch 2005 až 2007, pri cene 24 eur za tonu kysličníka uhličitého, o emisie za 14,4 miliardy korún. Ďalšie požadované zníženie by predstavovalo stratu pol druha miliardy korún. Podnikatelia upozorňujú, že Slovensko už pri prvom znížení emisnej kvóty ďaleko prekročilo požiadavky Kjótskeho protokolu na postupné obmedzovanie vypúšťania skleníkových plynov.