Mnohé lyžiarske strediská prichádzajú pre extrémne teplú zimu o tržby a ak sa situácia nezlepší, môžu sa ocitnúť v strate. Aj napriek vyhláseniam podpredsedu Ľudovej strany-HZDS Milana Urbániho o možnej pomoci zo strany štátu sa však peňazí od vlády pravdepodobne nedočkajú.
Víkendové vyjadrenie Urbániho bolo médiami interpretované ako finančné odškodnenie za teplú zimu. Podpredseda vládnej strany to však včera večer pre HN poprel s tým, že nemal na mysli priamu peňažnú injekciu prevádzkovateľom zimných stredísk. Konkrétnu formu pomoci, ktorá by prichádzala do úvahy, ale neprezradil. Odškodnenie však aspoň nateraz neprichádza do úvahy.
"Niečo také slovenská ani európska legislatíva nepripúšťa," tvrdí Branislav Zvara, hovorca ministerstva hospodárstva. Rezort je podľa jeho slov o situácii lyžiarskych stredísk podrobne informovaný, nemôže však nič robiť. "Nemáme ani fondy, ani kompetencie na ich odškodnenie," uzatvára Zvara.
Zlý precedens
Finančná dotácia by okrem toho vytvorila nebezpečný precedens a podobnú pomoc by mohli v budúcnosti chcieť viacerí. "Dalo by sa naozaj hľadať veľa ďalších alternatív, kto všetko by mohol chcieť odškodnenie v prípade lepšieho či horšieho počasia," myslí si Juraj Kotian, šéfanalytik Slovenskej sporiteľne.
Ani lyžiarske strediská nepovažujú odškodňovanie za dobrý nápad. Napríklad generálny riaditeľ lyžiarskeho strediska SKI PARK Ružomberok Robert Jurenka ho označil za hlúposť. "Prečo by mal niekto dotovať straty súkromných podnikateľských subjektov,?" pýta sa. Podľa neho musí predsa každý pri vstupe do takéhoto projektu počítať s rizikami vplyvu počasia.
Riešením by asi nebolo ani odpustenie daní. "V Rakúsku vláda navrhla zníženie, respektíve odpustenie daní. No my, keď budeme mať stratu v tomto roku, tak neviem z akých daní si budeme odpúšťať," konštatuje Roman Mitruk, predseda Predstavenstva SKI Plejsy. Podľa neho by skôr pomohlo, keby vláda odpustila dane lyžiarskym strediskám na niekoľko rokov.
Bez politickej podpory
Riešenie v rovine kompenzácií by bolo nepriechodné aj politicky. "Biznis v lyžiarskych strediskách je dlhodobý a jedna teplá zima lastovičku skepsy ešte nerobí. Teda nie je ani dôvod na takýto nesystémový prvok," myslí si predseda poslaneckého klubu SNS Rafael Rafaj. Riešenie vidí v legislatívnej norme, ktorá by stanovila turistické strediská za verejný záujem.
Verejný záujem
Maroš Sýkora, hovorca finančnej skupiny J&T, ktorá taktiež podniká v zimnom cestovnom ruchu, potvrdil Rafajove slová. "Podpora cestovného ruchu nemôže byť nastavená vo forme kompenzácií. Vyvoláva to nekalé kontraproduktívne diskusie. Vo vyhlásení turistických centier za verejný záujem však nevidím problém, sami sme o to žiadali," potvrdzuje Sýkora.
A dôvod? "V najbližších piatich rokoch môže v rámci turistických stredísk vzniknúť až 20-tisíc pracovných miest a môže pritiecť 1,3 miliardy eur," uzatvára Sýkora.
StoryEditor
Zimné strediská peniaze nedostanú
Mnohé lyžiarske strediská prichádzajú pre extrémne teplú zimu o tržby a ak sa situácia nezlepší, môžu sa ocitnúť v strate. Aj napriek vyhláseniam podpredsedu Ľudovej strany-HZDS Milana Urbániho o možnej pomoci zo strany štátu sa však peňazí od vlády nedočkajú.