Miera návratnosti vlastného imania, čo je vlastne ekvivalent úroku pri finančnom investovaní, sa v podnikoch s účasťou štátu pohybuje od nuly po 25 percent. Obvykle je vyššia pri spoločnostiach so zmiešaným vlastníctvom, kde sa o akcie štát delí so zahraničným investorom. Vyplýva to z analýzy vyplácania dividend z dielne ministerstva. "Hlavným zmyslom tohto sledovania je, aby sme pri zostavovaní rozpočtov na roky 2006 až 2008 vedeli, s akými príjmami máme počítať," vysvetľuje Papanek. Príjmy štátu z dividend majú tento rok tvoriť až štvrtinu nedaňových príjmov. V roku 2003 napríklad predstavovali vyše 11 miliárd korún.
Možnosti štátu
Ministerstvo financií sa zároveň netají, že iniciatívou chce vyvinúť aj tlak na zástupcov štátu v orgánoch týchto spoločností, aby ich viedli k čo najvyššej ziskovosti. "Náš rezort aktívne ovplyvňuje dividendovú politiku, ale naša šanca závisí od zastúpenia v orgánoch spoločnosti," povedal pre HN hovorca ministerstva hospodárstva Maroš Havran. Niektoré strategické otázky, ako napríklad schvaľovanie dôležitých investícií, možno rozhodnúť len so súhlasom štátu s investorom. Podľa Havrana sem patrí i rozhodovanie o použití disponibilného zisku, ktoré je v pôsobnosti valného zhromaždenia.
Vláda má podľa návrhu rezortu financií zaviazať ministerstvá hospodárstva, dopravy a Fond národného majetku, aby vypracovali prognózu ziskovosti a dividendového výnosu. Ten je vždy menší ako zisk, lebo akcionári presadzujú nadštandardný prídel do rôznych fondov, na tantiémy a niekedy aj na investície. Ministerstvo financií to chce poznať. Podľa tejto prognózy sa štát tiež rozhodne, že svoje podiely predá alebo si ich ešte podrží. Pri mnohých podieloch sú však už deklarované politické obmedzenia pre doprivatizáciu (SPP a Slovenská elektrizačná prenosová sústava). Je to uvedené aj v návrhu energetickej politiky.
Regulácia a skutočnosť
Pri desiatich spoločnostiach zároveň existuje obmedzenie ich možných ziskov. Ide totiž o prirodzené monopoly, a tie podliehajú dohľadu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. V skutočnosti však viaceré z nich - napríklad dve elektrodistribučné spoločnosti - dosiahli v roku 2003 rentabilitu vlastného imania vyše 20 percent. Regulačný úrad vo svojej vyhláške deklarujúcej pravidlá obmedzil primeraný zisk na "úroveň výnosov štátnych dlhopisov". V roku 2003 to bolo zhruba menej ako šesť percent. Výnos platný na rok 2004 a 2005 je menej konkrétny, hovorí, že primeraný zisk závisí "od štruktúry kapitálu a rizikovej prirážky". Ešte zložitejšie je to pri SPP. Výnosy pochádzajúce z tranzitu, ktorý v roku 2003 nebol regulovaný, prevažujú a zrejme aj zisk z neho. Spoločnosť však nikdy nezverejnila jeho štruktúru.