Na limity môžu doplatiť klienti

Povinnosť investovať minimálne 30 percent majetku dôchodkových fondov do slovenských cenných papierov alebo nástrojov peňažného trhu bude pre DDS-ky problémom. Navyše sa nepodarilo naplniť pôvodný zámer rozprúdiť krv na slovenskom kapitálovom trhu. Asi jediní, ktorí na tom získali, sú banky, ktorým sa znižujú náklady na emisiu hypotekárnych záložných listov. Ľudia, ktorí si sporia na dôchodok v druhom pilieri, to môžu pocítiť v nižších výnosoch fondov.
Zbytočné obmedzenie?
Na neopodstatnenosti povinnosti investovať do slovenských nástrojov sa zhodujú analytici, ako aj portfólioví manažéri fondov. "Vnímame to ako zbytočné obmedzenie v časoch celosvetovej globalizácie a nášho očakávaného vstupu do eurozóny," hovorí Vladimír Šošovička z ČSOB D.S.S.
Z hľadiska ministerstva financií bolo obmedzenie akceptovateľné v prvej fáze rozbehu aktivít DSS. "Vychádzalo z podobných limitov platných v štátoch, kde už bol systém dvojpilierového povinného dôchodkového sporenia zavedený, ako napríklad v Poľsku alebo Maďarsku," povedal hovorca ministerstva Miroslav Šmál. Tridsaťpercentný limit sa tak nestal priamou podporou domáceho kapitálového trhu, s čím súhlasí aj Šmál.
Lacnejšie pre banky
Pre podniky je totiž lepšie požičať si peniaze priamo a nezískavať ich prostredníctvom akcií. "V dôsledku prebytku likvidity na bankovom trhu je pre firmy jednoduchšie a lacnejšie sa dohodnúť na financovaní priamo s bankou, ako prostredníctvom kapitálového trhu. Pri emisii cenných papierov je potrebné zaplatiť za rating a poplatky súvisiace s emisiou, čo predstavuje dodatočné náklady," vysvetľuje Mário Blaščák z Allianz-Slovenská DSS.
Z toho vyplýva, že tento limit neprispieva priamo k rastu likvidity domáceho kapitálového trhu, skôr znižuje náklady emitentov domácich dlhových papierov ako sú hypotekárne záložné listy. Ich prostredníctvom komerčné banky financujú hypoúvery. Vysoký hlad po slovenských dlhových cenných papieroch spôsobuje, že slovenská banka dostane nižšiu rizikovú prirážku ako jej zahraničná matka. Dá sa teda povedať že si "požičia lacnejšie".
Menej pre dôchodcov
Povinnosť DSS investovať do slovenských aktív môže však v budúcnosti priniesť nevýhodu vo forme nižších výnosov pre ich klientov. "Stav, keď sme nútení nakupovať určité cenné papiere nie na základe ekonomickej výhodnosti, ale ustanovenia v zákone, môže deformovať slovenský trh. Je teda otázne, či vôbec je prospešné," konštatuje Erik Osuský z Winterthur D.S.S.
Už o necelé dva roky sa vstupom do eurozóny zvýši ponuka cenných papierov v eurách, teda v domácej mene. Ak riziková prirážka na cenných papieroch slovenských emitentov bude nižšia ako niekde inde, znížia sa výnosy fondov a doplatí na to hlavne sporiteľ.
K tomu však pravdepodobne nepríde. "Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny pripravuje spolu s Národnou bankou Slovenska a so zástupcami dôchodkových správcovských spoločností rozsiahle prehodnotenie existujúcich investičných limitov a pravidiel investovania majetku v dôchodkových fondoch s predpokladanou účinnosťou od roku 2009," povedala hovorkyňa ministerstva Oľga Škorecová. Zmenu by podporilo aj ministerstvo financií.