Kedy ste začali spolupracovať s pánom Sulíkom?
-- To je strašne dávno, myslím, že od roku 2003. Odvtedy sme boli spriaznené duše, ktoré mali rovnakú víziu, ako by mala vyzerať dobrá daňová sústava. Skoro by som povedal, že ak dvaja robia to isté, jeden v Prahe a druhý v Bratislave, a majú podobné ciele, tak aj nástroje sú podobné. Ukázalo sa, že uvažovanie moje, ako aj pána Sulíka a ďalších slovenských expertov je takmer identické. Architektonické návrhy reforiem, ktoré som konštruoval pre Česko, boli veľmi podobné a postavené na rovnakých princípoch ako ich návrhy. Akurát mali tú výhodu, že ich mohli realizovať. Aj napriek tomu, že ja som návrhy začal maľovať skôr, tak Slovensko zaviedlo nový daňový systém prvé.
Ako vnímate výčitku premiéra Topolánka, že ste podobný model nepredstavili už ako minister financií?
-- Bol som ministrom v menšinovej vláde. Samozrejme som pracoval na tomto návrhu a myslím si, že každý vie, že nie je možné za tri týždne predstaviť novelu znenia zákona o dani z príjmov. Spolupracujem s pánom Sulíkom a ďalšími expertmi už roky. A roky sme sa pripravovali na túto chvíľu. Predchádzajúca vláda bola vládou menšinovou, bez dôvery, a bolo jasné, že končí. Nenavrhoval som nič preto, lebo by to nemalo šancu na prijatie.
... a teraz má váš návrh reálne šance uspieť najprv vo vláde a potom aj v parlamente?
-- Myslím si, že áno. Keď som počúval reakcie tejto sály (snem ODS, pozn. red.), ktorý zvolali po mesiaci, keď na začiatku tohto obdobia bola akákoľvek diskusia o pôvodnom batohu reformných krokov odmietaná, tak len fakt, že sa akcia uskutočnila a umožnili mi vystúpiť, čo ešte nebolo pred týždňom vôbec jasné, je úspechom. A hlavne z jednotlivých reakcií vyplýva, že ODS, ako aj vláda vedia, že je to seriózny návrh.
Zrušenie viac ako tristo výnimiek sa stretne určite s odporom rôznych lobistických skupín. Neobávate sa vysokého tlaku z ich strany?
-- Myslím si to isté ako pán Sulík. Ak to chcete urobiť, musíte urobiť všetko naraz. To, že ponúkame namiesto 24 percent 12 s tým, že každý lobista sa zmieri s tým jedným boľavým miestom, o ktoré mu ide. On chcel ale nižšie dane. Myslím si, že schéma je jasná. Idete z 24 na 12, teda na polovicu, nie na nulu. Ale idete na polovicu so všetkým. Môžete teda chcieť, aby nad tou jednou výnimkou lobista mávol rukou. Je to dobrý obchod. Ak si urobí bilanciu vo svojej firme, tak predpokladám, že ten jeden daňový škrt mu síce prinesie vyšší daňový základ, ale polovičná sadzba mu ušetrí všade inde. A keď to ľudia budú merať takto, určite dospejú k záveru, že je to pre nich lepšie.