Dnes poslanec za ĽS-HZDS a predseda Trnavského samosprávneho kraja, v minulosti šéf Slovenských elektrární. Je jedným z najuznávanejších odborníkov na energetiku z radov súčasnej vládnej koalície. Na otázky HN o boji vlády s energetickými monopolmi odpovedal Tibor Mikuš.
Energetické monopoly argumentujú, že ceny elektriny či fosílnych palív celosvetovo rastú. Ako môže byť nová vláda v boji s nimi úspešná?
-- Rast cien je realita, ktorá oveľa brutálnejšie dopadá na krajiny ako Slovensko, ktoré viac ako 90 percent energonosičov musia dovážať. Aktivita vlády je pochopiteľná a chvályhodná, avšak vláda musí konať v rámci zákona. Na Slovensku chvalabohu už štvrtý rok funguje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý má zabrániť akýmkoľvek politickým vplyvom, a zároveň má zabrániť aj tomu, aby niektoré segmenty energetiky nedosahovali neprimerané zisky.
Vláda by mala rokovať s úradom o tom, ako sú štruktúrované nákladové položky jednotlivých energetických subjektov. Som presvedčený, že v minulosti boli urobené chyby. Proces posudzovania nákladových položiek musí byť absolútne prehľadný a mali by doň vstupovať subjekty, ktoré poznajú slovenskú realitu. Treba zaistiť,
aby energetické subjekty dosahovali len primeraný zisk.
Elektrárne už avizovali, že trhový dopyt na aukciách zdvihol ceny elektriny na budúci rok oproti dnešku asi o šestinu. Dá sa s tým niečo robiť?
-- Ceny energií kontrahované dnes na obdobia okolo roku 2010 dosahujú dvoj- až trojnásobnú úroveň oproti situácii spred niekoľkých rokov. Ak chceme tento proces zvrátiť, nestačí vytvoriť konkurenčné prostredie, ale treba vytvárať dostatočné množstvo domácich diverzifikovaných zdrojov a diverzifikovaných zásob na prekonanie dočasných výkyvov na trhoch.
Slovenské elektrárne obviňujú z vysokých cien distribučné spoločnosti, ktorých zisk bol vlani v porovnaní s elektrárňami viac ako trojnásobne vyšší. Majú distribučky kontrolované regulačným úradom neprimeraný zisk?
-- V tomto prípade stojím jednoznačne na strane výrobcov. V minulosti sa zvyšovanie cien prerozdeľovalo v pomere štyri ku jednej medzi výrobcov a distribútorov. Po zmene vlastníckych vzťahov sa tento pomer otočil v prospech distribútorov. Náklady distribučných spoločností boli umelo zvýšené. Pretože podklady pre posudzovanie nákladových položiek pripravovali zahraničné subjekty, ktoré nepoznali slovenské reálie.
Osem percent je normálny zisk, aby bola zabezpečená reprodukcia aj potrebné investície. Niektoré subjekty distribúcie dosahujú ziskovosť šplhajúcu sa k tridsiatim percentám, je to neprimerané a myslím si, že v tejto oblasti treba zasiahnuť. Túto deformáciu treba zákonným spôsobom riešiť aj do minulosti. Ak niekto dosahoval neprimeraný zisk, treba z toho vyvodiť dôsledky.
Predstavitelia novej vlády v boji proti cenám energií kritizujú doterajšiu prácu regulačného úradu. Regulátor by však podľa zákona mal byť nezávislý od akejkoľvek vlády či podniku, ktorý reguluje. Je kritika oprávnená?
-- Vláda aj regulátor musia konať v rámci zákona. Vláda však musí chrániť záujmy občana. Ak treba niečo zmeniť v zákone, aby úrad pôsobil efektívnejšie, je to jedna z úloh vlády. Úrad treba podporiť v tom, aby fungoval ako nezávislá a odborná inštitúcia. Politické vplyvy sú neprípustné.
Aj teraz sa dá hovoriť o určitom politickom tlaku na ÚRSO, aby nezvyšoval ceny. Návrh na zmenu predložili plynári, ktorí tvrdia, že zotrvanie na súčasných cenách znamená predaj pod nákladmi a krížové dotácie.
-- Kto chce dosiahnuť zvýšenie cien o päť percent, požiada o desať percent. Bol som a som kritikom predaja infraštruktúry štátu súkromným spoločnostiam. Krížové dotácie sú jedným z nástrojov, ktoré v čase, keď sa mení usporiadanie štátu a spoločnosti, môžu pomôcť zmierniť negatívne dosahy na sociálne najslabšie vrstvy obyvateľstva. Krížové dotácie v zásade neodsudzujem, ak sú špecificky vymedzené, adresné osobne, prípadne geograficky alebo časovo.
Krížové dotácie sú v rozpore so slovenskou aj európskou legislatívou. Regulácia cien sa môže vypomstiť. Keď sa Ukrajinci snažili regulovať ceny benzínu, výrobcovia ho vyvážali do zahraničia a doma ho bol nedostatok. Teraz ukrajinská vláda výrobcov dotuje. Aké sú teda riešenia?
-- Vláda zo zákona nemá právo zasahovať do tvorby cien, ale má povinnosť komentovať a upozorňovať na nedostatky. Musí sa snažiť o to, aby zdražovanie bolo minimálne a plne zdôvodniteľné. Nevidím inú možnosť, len bdieť nad správnosťou procesu posudzovania nákladových položiek prostredníctvom Úradu pre reguláciu sieťových odvetví.
Zásadné možné riešenie problému vidím v spracovaní komplexnej energetickej politiky, teda dlhodobých opatreniach, napr. v podpore využívania obnoviteľných zdrojov a zvyšovania efektivity energetických technológií vo všeobecnosti. Mimoriadne dôležitá je aj otázka efektívneho nakladania s energiami aj v domácnostiach, t. j. otázka ekonomického správania sa občanov. Vláda musí podporovať využívanie domácich obnoviteľných zdrojov. Na Slovensku máme obrovský potenciál v biomase, ktorá je reálnou alternatívou pre teplárenstvo, poskytujúcou veľké množstvo nových pracovných miest pri vytváraní, spracovaní a využívaní biomasy.
Toto sú dlhodobejšie kroky, s ktorými však treba začať už dnes. Okrem toho, musíme budovať ďalej, a to je životná potreba Slovenska, to čo produkuje energie bezpečne, spoľahlivo a za optimálne ceny -- jadrovú energetiku.
Bývalá vláda sa v rámci prístupových rokovaní do únie musela zaviazať odstaviť dva bloky v Jaslovských Bohuniciach, najlacnejší slovenský zdroj elektriny. Dá sa toto rozhodnutie z Bruselu a Viedne zvrátiť?
-- Bolo to nešťastné a z hľadiska ekológie, ekonomiky a bezpečnosti neopodstatnené rozhodnutie, ktoré bude Slovensko stáť v nerealizovanej výrobe stovky miliárd. Dnes V1 produkuje elektrinu zhruba za 25 miliárd korún ročne v predajných cenách. Za pätnásť rokov ďalšej možnej a reálnej prevádzky je to cca 400 miliárd v dnešných cenách, čo reprezentuje zhruba jeden štátny rozpočet.
Musíme si uvedomiť, že na jednej strane bolo Slovensko ako zmluvný partner a na druhej strane pätnásť štátov únie, a získanie ich súhlasu by bolo veľmi obtiažne. Na svete sú však známe prípady, že odstavené elektrárne boli uvedené znova do prevádzky. V priebehu piatich, siedmich rokov bude v EÚ chýbať možno 15 percent inštalovaného výkonu. Je možné, že v tejto situácii, po hlbšom oboznámení sa so spoľahlivými, bezpečnostnými a ekonomickými parametrami JE V1 v podmienkach európsky celoplošného nedostatku elektrickej energie naši partneri v EÚ zmenia názor.
Výbor, ktorému som predsedal (parlamentný výbor pre európske záležitosti, pozn. red.), vyzval vládu, aby začala rokovať o využití V1 ako významnej výskumno-vývojovej základne pre celú Európu. Už zaznievajú aj prvé hlasy, silných energetických subjektov, ktoré majú záujem podporiť takýto projekt.
Minister Jahnátek avizoval, že by bol spokojný so znížením cien plynu a elektriny o päť percent. Je to pri súčasnej svetovej situácii reálne?
-- Zníženie cien je ušľachtilý, ale veľmi ťažko realizovateľný zámer. Reálny bude vtedy, ak by sa podarilo vyrokovať iné predajné ceny energonosičov priamo u producentov, mám na mysli hlavne plyn, a vtedy, keď by sa veľmi dôsledne preverila a nastavila ziskovosť distribučných spoločností. Tam ten priestor vidím a držím pánu ministrovi palce. Tento proces si vyžaduje prinajmenšom mesiace.
Premiér Robert Fico povedal, že elektrárne boli sprivatizované za cenu jedného jadrového reaktora. Enel sa bráni tým, že ponúkol najvyššiu cenu v medzinárodnom tendri. Myslíte si, že elektrárne boli predané pod cenu?
-- Vždy som bol proti tomu, aby sme privatizovali elektrárne len preto, aby sme "tlakovali" diery v štátnom rozpočte. Slovenská energetika mala v porovnaní s českou asi 40-percentnú hodnotu. Česi nepredali ČEZ za dvesto miliárd českých korún. Ak si to prepočítame, najnižšia ponuka za Slovenské elektrárne mala byť sto miliárd slovenských korún. Predajná cena 33 miliárd korún je naozaj približná nadobúdacia cena jedného jadrového bloku VVER 440. Cena je len jedna vec, energetická bezpečnosť je však súčasťou národnej
bezpečnosti, t. j. otázkou fungovania štátu ako celku.
Vláda avizuje, že by rada nazad získala kontrolu v sprivatizovaných podnikoch, kde štát stále vlastní majoritu. Podarí sa jej to?
-- Ak minoritný vlastník riadi, je to ešte horšie, ako keď distribučné podniky boli predané pod cenu a bola im umožnená návratnosť v priebehu niekoľkých rokov. Z hľadiska Slovenska nie je dobré, že majoritní vlastníci nemôžu v plnom rozsahu uplatniť svoje vlastnícke práva, ale reálne riadiť spoločnosti v súlade zo záujmami Slovenska a slovenského občana.
Je nezastupiteľnou úlohou vlády do tohto procesu vstúpiť a dosiahnuť dohody o vyváženosti riadenia. Ak vláda vidí, že v minulosti nastal problém, je jej povinnosťou navrhovať také zákonné normy, ktoré zabezpečia ochranu záujmov občanov Slovenska. Som presvedčený, že vláda má na to nástroje, samozrejme, v súlade s európskou legislatívou.