Opätovný záujem o chladnokrvné ťažné kone zaznamenáva v poslednom čase jediný chovný závod svojho druhu na Slovensku, ktorý sa nachádza na Muránskej planine. Huculského ťažného koňa chcú mať dnes najmä živnostníci, ktorí ťažia drevo po kalamite v Tatrách. "Aj keď sme chov za uplynulé roky nezvýšili, záujem o kone je dnes značný. Nestačíme pokrývať dopyt," potvrdil riaditeľ odštepného závodu Lesov SR v Revúcej Igor Viszlai.
Ešte pred tromi rokmi to vyzeralo inak. V začiatku procesu transformácie štátnych lesov sa rozhodovalo, či sa kone v Muráni vôbec budú chovať. "Vďaka pochopeniu vedenia lesov pokračujeme ďalej a dnes sa nám darí," podotýka riaditeľ. Z takmer dvoch stoviek ťažných koní osobitne vyšľachteného druhu norika muránskeho predajú ročne dvadsať až tridsať mladých koní.
Vzhľadom na silný dopyt by chceli stavy zvýšiť aspoň o pätinu. "Ideálne by dnes bolo dvestopäťdesiatčlenné stádo, ktoré by malo najmenej šesťdesiat kobýl," uviedol riaditeľ.
Okrem Slovákov, ktorí zviera využívajú najmä pri ťažbe dreva, sa o ťažné koníky začali v poslednom čase zaujímať aj chovatelia a súkromníci zo zahraničia, najmä z Poľska a Maďarska. Muránsky norik je totiž špecificky vyšľachtený kôň, ktorý vznikol krížením huculského plemena s plemenami fjord, hafling a norik. Cieľom dlhoročnej šľachtiteľskej práce bol ťažný kôň, vhodný na prácu v horskom prostredí.
"Podiel týchto koní na ťažbe dreva na Slovensku sa po kalamite zvýšil a v súčasnosti sa pohybuje od dvanástich do štrnástich percent," hovorí riaditeľ. "Stále je mnoho miest, kde sa technika nedostane," pripomína. V samotnom revúckom závode tvorí podiel práce koní až 30 percent objemu všetkých ťažobných prác.
Okrem závodov štátnych lesov si jeho vytrvalosť a húževnatosť pochvaľujú tiež súkromné poľnohospodárske lesné spoločenstvá. "Náš kôň vydrží pracovať pätnásť aj viac rokov," tvrdí Viszlai. Vycvičený štvorročný norik stojí zhruba 65-tisíc korún. "Veľkým konkurentom sú síce stále pašované kone z Poľska, vydržia však pracovať len päť či šesť rokov," hovorí. Sú však lacnejšie, a tak najmä na severe Slovenska ich aj dnes predávajú stovky.
Chov koní v Muráni sa začal v roku 1950. Hlavným cieľom bolo zásobovať lesníkov, ale využívali ich aj pre armádu. Najväčšiu slávu zaznamenali začiatkom 90. rokov, keď kone predávali i do zahraničia, najmä Nemecka. Viaceré z plemenných koní získali vysoké ocenenia na výstavách. V roku 1997 vyhlásili ich chov za chránený. S jeho útlmom koncom 90. rokov klesol počet chovných kobýl na polovicu.
Nové možnosti majú chovatelia po vstupe Slovenska do Európskej únie. Kone chcú využívať tiež na agroturistiku. Pláne v Muráni sú totiž z roka na rok vyhľadávanejším cieľom turistov a milovníkov prírody. Podľa údajov slovenského Zväzu chovateľov koní v období pred prvou svetovou vojnou chovali na Slovensku približne dvestotisíc koní. V roku 1989 ich bolo zhruba 13 600 a na prelome tisícročí už len necelých desaťtisíc.
StoryEditor