Na Slovensku si privyrába 50- až 60-tisíc penzistov. Podľa predsedu Jednoty dôchodcov Kamila Vajnorského ide z drvivej väčšiny o živnostníkov. Podnikaním si kompenzujú zvýšené náklady na život, ako vyššiu daň z pridanej hodnoty na potraviny a lieky, či poplatky za lekára. "Robím to, aby som si prilepšila k dôchodku. Zo šesťtisíc korún mesačne sa nedá žiť," hovorí podnikajúca dôchodkyňa Mária Húsková.
Museli by žiť dlhšie
Niektoré opatrenia vlády však penzistom komplikujú život. Hranica ročného príjmu, od ktorého musia platiť odvody, je dnes o vyše 40-tisíc korún nižšia ako pred dvoma rokmi. Štát im síce za to zvyšuje dôchodky, ich nárast je však podstatne nižší ako peniaze, ktoré odvedú Sociálnej poisťovni. "Vlani sa mi takýmto spôsobom zvýšil dôchodok len o necelých 1 300 korún za rok, na dôchodkové poistenie som za celý rok zaplatila skoro 20-tisíc korún," tvrdí Húsková. Štát takto penzistom - podnikateľom zvyšuje penzie v priemere len o tri percentá ročne. Ak by to pre nich malo byť rentabilné, museli by sa podľa Vajnorského dožiť minimálne 80 rokov. Slováci sa však v priemere dožívajú menej, muži iba 72 rokov, ženy o sedem rokov viac. "Výhodnejšie by pre nich bolo, keby si mohli tie peniaze sami investovať," dodáva Vajnorský. Istou výhodou pri platení odvodov je, že si takýmto spôsobom môžu znižovať dane z príjmu. Ani toto zníženie však nie je natoľko výrazné, aby kompenzovalo výdavky na odvody.
Júlová zmena
Hranica zárobku, od ktorého sú penzisti povinní platiť odvody na dôchodkové a nemocenské zabezpečenie, sa od júla zvýši zo 73- na 78-tisíc korún. Suma sa odvíja od 12-násobku minimálnej mzdy. Pred veľkou novelou zákona o sociálnom zabezpečení pred jeden a pol rokom sa pri takomto zárobku mohli sami rozhodovať, či platiť alebo nie. Povinnosť mali až od príjmu nad 121-tisíc korún. Ďalšou nevýhodou je fakt, že tak robia z minuloročných hrubých príjmov. "Odvádzať preto musím aj keď nemám žiaden zisk," konštatuje Húsková. Ak aj v tomto roku nezarobia ani minimálnu mzdu, prípadne budú v strate, platiť musia. Dôchodcovia to vnímajú ako diskrimináciu. "Dostávame od pracujúcich dôchodcov sťažnosti, že musia platiť na dôchodkové poistenie," potvrdzuje Vajnorský.
Aj zlé môže byť lepšie
Peter Húska z tlačového odboru rezortu práce napriek tomu tvrdí: "Súčasný systém je pre dôchodcov rozhodne výhodnejší ako predchádzajúci. Do roku 2003 mali totiž dôchodcovia veľmi obmedzené možnosti pracovať a ak aj pracovali, dôchodok sa im krátil." Platenie poistného sa dokonca do tej doby nezohľadňovalo vo výške už vyplácaného starobného dôchodku. Tie najvýraznejšie bariéry sa tak podľa Húsku odstránili a odborníci na ministerstve nevidia dôvod na výraznejšie zmeny.
Zmena teraz nenastane
Dôchodcovia si tiež nemôžu odpočítať z dane z príjmu nezdaniteľné minimum, čo je na tento rok takmer 88-tisíc korún. Ministerstvo financií argumentuje tým, že nezdaniteľná časť základu dane plní funkciu minimálneho sociálneho zabezpečenia. "V prípade dôchodcu je zabezpečená poberaním starobného dôchodku, ktorý nepodlieha dani z príjmov," píše v liste pre Húskovú riaditeľka odboru priamych daní na ministerstve Anna Zápražná. "Pokladám to za nehorázne. Už som si na svoj dôchodok zarobila a musí byť mimo môjho podnikania," reaguje Húsková. Podobnú zmenu pracujúci dôchodcovia nemôžu v najbližšom čase očakávať. Už dvakrát sa o ňu pokúsil poslanec Igor Šulaj (Smer), podľa ktorého práve nový zákon o dani z príjmov a zákon o sociálnom poistení znevýhodnil dôchodcov oproti iným zamestnancom či živnostníkom. Parlament však jeho posledný pokus zmietol zo stola len nedávno - na májovej schôdzi.
Podobne sú na tom aj európski kolegovia
Podľa ekonóma Slovenskej akadémie vied Petra Staněka je podobné zaťaženie dôchodcov bežnou praxou aj v ostatných štátoch EÚ. Napríklad vo Švédsku a v krajinách Beneluxu je do určitej miery zdanená aj renta nepracujúcich dôchodcov. V Nemecku si dôchodcovia zase priplácajú na zdravotné poistenie. Porovnateľne ako Slováci sú na tom aj českí penzisti. Ak majú ročný dôchodok vyšší ako je odpočítateľná položka (vyše 38-tisíc českých korún), musia zdaniť celú zarobenú sumu. Musia platiť aj odvody na sociálne zabezpečenie a príspevok na štátnu politiku zamestnanosti. "Tieto odvody sú u nás povinné. Ani poberatelia akéhokoľvek dôchodku nie sú z tejto povinnosti vylúčení," skonštatovala pre HN Marta Selicharová, vedúca oddelenia externej komunikácie Českej správy sociálneho zabezpečenia.
Odvody musí platiť každý dôchodca SZČO, ak jeho príjem v predchádzajúcom roku bol vyšší ako 12-násobok minimálnej mzdy,
- na nemocenské poistenie 4,4 % z vymeriavacieho základu,
- na starobné poistenie 18 % z vymeriavacieho základu,
- do rezervného fondu 4,75 % z vymeriavacieho základu.
Zdroj: Sociálna poisťovňa