Spôsob, ako krajiny zbaviť bremena, ktoré je považované za najväčšiu brzdu ich rozvoja, nenašli ani na víkendovom zasadnutí Medzinárodného menového fondu, Svetovej banky a skupiny najbohatších krajín G7 vo Washingtone.
V záverečnom vyhlásení skupiny odznelo iba poďakovanie MMF za štúdiu, v ktorej fond spresňuje, ako by mohlo byť zlato v jeho rezervách použité na zníženie dlhov rozvojových krajín. MMF uviedol, že predaj 13 až 16 miliónov uncí zlata z celkových zásob 103,4 milióna uncí by trhy bez väčších problémov absorbovali. "Takýto plán charakterizovali účastníci ako zaujímavý, ale v tejto chvíli nezrealizovateľný," uviedol pre ČTK námestník českého ministerstva financií Tomáš Prouza.
Nové návrhy
Skôr ako o samotnom oddlžení sa diskutovalo o jeho alternatívnych zdrojoch. Okrem tlaku na vyspelé štáty, aby zvýšili svoje príspevky na rozvojovú pomoc, sa začína hovoriť aj o iných možnostiach, napríklad o dani z leteniek či leteckého benzínu a dani z finančných transakcií. V takom prípade by však muselo ísť o euro-americkú iniciatívu, pretože ak by sa k tomu zaviazala iba EÚ, americkí dopravcovia by sa dostali do výhody. V Bruseli sa podľa Prouzu hovorí aj o plošnom zvýšení dane z pridanej hodnoty. Nárok na odpísanie dlhu majú tie krajiny, ktorých záväzky prekračujú 150 percent ich ročného exportu.
Nespokojnosť s Čínou
Svetoví lídri tiež zopakovali, že devízové kurzy by mali odrážať ekonomickú situáciu a nadmerné výkyvy kurzov sú pre hospodársky rast nežiaduce. Vyhlásenie bolo namierené proti čínskej politike pevného menového kurzu domácej meny k doláru a bolo totožné s predchádzajúcimi postojmi G7. Neúčasť čínskych predstaviteľov na zasadnutí sa však považuje za neúspech pri riešení tejto otázky.