Viackrát ste sa vyjadrili, že verejné obstarávanie a čerpanie eurofondov sú oblasti, v ktorých mnoho firiem stráca zábrany, pretože im do veľkej miery umožňujú „špekulovať“. Aktuálne bola prijatá novela zákona o verejnom obstarávaní. Prispeje k zlepšeniu situácie?
Pokusov o obchádzanie pravidiel je menej než v minulosti. Sčasti je to práve vďaka legislatíve, ktorá nastavuje náročnejšie podmienky na čerpanie prostriedkov, ktoré vytvárame my všetci z našich daní. Navyše je tu aj vyšší stupeň korporátnej zodpovednosti. Ľudia si viac uvedomujú, že dnes môžem niekoho o niečo pripraviť, ale zajtra sa to môže stať mne. V zásade sa stierajú rozdiely medzi víťazmi a porazenými.
Jednou z najväčších zmien, ktoré novela prináša, je inštitút „zjavne nedôvodnej námietky.“ Jeho zavedenie bolo navrhované už v roku 2019, no prezidentka Zuzana Čaputová ho vtedy vetovala. Ako môže podnikateľom v praxi pomôcť táto novinka?
Myslím si, že výrazne. Z námietok sa totiž stal veľký biznis. Existovali ľudia či firmy, ktoré sa vyslovene špecializovali na zabrzdenie procesu akoukoľvek námietkou. Proces sa tým zastavil, začalo sa preukazovanie a to vytváralo špekulantom priestor, aby začali požadovať finančné benefity. Následne námietku stiahli. Podľa mňa je to dobrý nástroj, aby takýchto pokusov bolo čoraz menej. Keď sa ukáže, že niekto podal špekulatívnu námietku iba preto, aby niekomu skomplikoval život alebo sám získal finančný profit, tak za to bude musieť zaplatiť. Schvaľujem to a beriem to ako veľmi dobrý nástroj na vyčistenie prostredia.
Pri preukázaní, že ide o nedôvodnú námietku, zodpovedá za škodu v plnej miere jej predkladateľ. Nemôže to spôsobiť, že subjekty budú mať strach podať akúkoľvek námietku, čím paradoxne dôjde k tomu, že tí „zlí“ podnikatelia stratia zábrany zapájať sa do obstarávaní a podvádzať pri nich?
Špekulanti sa na obstarávaniach až tak nechcú zúčastňovať. Sú na to potrebné nejaké finančné prostriedky, spracovanie projektu a podobne. Oveľa jednoduchšie je podať námietku. No, samozrejme, každá zbraň môže byť dvojsečná. Dohliadať na to bude musieť samotný Úrad pre verejné obstarávanie a obstarávateľ, ktorý vyhlasuje súťaž. Vedia následne objektívne posúdiť, či tá a tá námietka má alebo nemá význam. V praxi ich teda bude zrejme menej a budú relevantnejšie, než to bolo doteraz. Pretože námietky majú svoje miesto v obstarávaniach, ale ich zneužívanie vedie k degradácii celého prostredia.
Mnohí predkladatelia podnetov skrývajú svoju aktivitu za boj v prospech verejnosti, no v skutočnosti ju robia s nečistým úmyslom. K takýmto praktikám sa údajne uchyľuje aj aktivista Marcel Slávik a jeho Združenie domových samospráv. V krajine úraduje už roky, a to napriek zmenám legislatívy. Ako je to možné?
Na Slovensku to málo používame, ale pri takýchto špekulantoch a špekuláciách treba pristúpiť k tomu, že takémuto človeku sa zakáže alebo obmedzí podnikanie. Ide o nástroj, ktorý sa v západných ekonomikách často využíva. Čistí prostredie. Keď niekto opakovane robí tú istú špekuláciu a opakovane sa snaží oklamať buď štát, alebo dostať do problémov svojich partnerov, znamená to, že ho treba zabrzdiť alebo zrušiť.
Ako?
Zakázaním činnosti v tej a tej oblasti.
Trestné nie je úplatok iba prijímať, ale aj ho dávať a o etickom podnikaní v takýchto prípadoch zrejme nemožno hovoriť. Čo však v prípade, že firma to urobila zo zúfalstva, aby sa udržala na trhu? Dokáže po takomto zlyhaní očistiť svoje meno?
Meno sa ťažko buduje, ale ľahko sa stráca. A keď sa už stratí, len veľmi ťažko sa znova buduje. Je ťažké presvedčiť...
Zostáva vám 85% na dočítanie.