StoryEditor

František Kán: Aj štátna správa láka investorov

02.05.2006, 00:00

Aké nástroje a kompetencie majú krajské úrady, aby ovplyvnili rozvoj regiónu?
- Do roku 2003 boli krajské orgány štátnej správy z mnohých aspektov integrované a koordinované manažovanie štátnej správy vyplývalo z vtedajšieho vedúceho postavenia krajských a okresných prednostov. Od roku 2004 vzniklo v ôsmich krajoch niekoľko krajských úradov, ktoré priamo kompetenčne podliehajú príslušným ministerstvám a ich prednostovia sú vymenovaní vládou SR. Kompetencie v oblasti regionálneho rozvoja boli ešte v roku 2002 delimitované na úrady samosprávnych krajov, takže štátna správa v súčasnosti nemá v tejto oblasti priame inštitucionálne kompetencie.
Ako podporuje tento model rozvoj regiónov?
- Na krajskej úrovni pôsobí dvanásť úradov štátnej správy, ku ktorým sa má ešte pričleniť krajský zdravotný úrad. Stáva sa, že vzájomná komunikácia medzi inštitúciami štátnej správy a územnej samosprávy nie je na žiaducej úrovni, čo sa odzrkadľuje aj v praxi. Výsledky reformy verejnej správy nebudem hodnotiť, zastávam však názor, že niektoré jej kroky treba modifikovať a modernizovať, pretože sa stratila istá miera koordinácie činnosti orgánov štátnej správy a územnej samosprávy. To však už je téma pre výkonnú a zákonodarnú moc v novom volebnom období.
Ako teda hodnotíte spolupráca krajskej štátnej správy s VÚC a samosprávou miest a obcí?
- Má veľa nevyužitých rezerv. Jednou z priorít, ktoré som si stanovil pri nástupe do funkcie, bolo aj vybudovanie korektných vzťahov nielen s inštitúciami špecializovanej štátnej správy, ale aj s orgánmi územnej samosprávy a organizáciami tretieho sektora.
Na základe twinningovej zmluvy v pôsobnosti KÚ realizujeme projekt Podpora reformy verejnej správy v SR. Vytvorili sme tzv. kolégium predstaviteľov krajských úradov miestnej štátnej správy a územnej samosprávy. Zastáva funkciu koordinačného a iniciatívneho orgánu pre riešenie aktuálnych problémov v činnosti orgánov na oboch úrovniach. Samotná činnosť kolégia je zameraná na monitorovanie a následné prerokúvanie aktuálnych problémov kraja. Po ich vyhodnotení kolégium navrhuje spôsoby riešenia tak, aby nedošlo k zasahovaniu do jednotlivých kompetencií orgánov miestnej štátnej správy a orgánov samosprávy. Problémy a úlohy, ktorých riešenie prekračuje našu pôsobnosť, postupuje príslušnému ministerstvu či inému ústrednému orgánu štátnej správy aj s odporúčaním na riešenie. Výstupy z tohto neformálneho fóra sa postupne pozitívne odzrkadlia aj v rámci riešení úloh regionálneho rozvoja.
Urobil krajský úrad nejaké konkrétne kroky, aby do regiónu prilákal nových investorov?
- Môj predchodca vo funkcii viedol niekoľko neformálnych rokovaní s potenciálnymi investormi. Bola to spoločnosť Continental vo Zvolene, investícia Johnson Controls v Lučenci, rozhovory prebiehali aj so spoločnosťou Burgmeier a niekoľkými ďalšími investormi. Vo funkcii prednostu som od vlaňajšieho októbra a považoval som za povinnosť pokračovať v tejto činnosti. Na neformálnych stretnutiach som zástupcov niekoľkých spoločností informoval o možnostiach investovania, pričom ich pozornosť som sa snažil zamerať na juhovýchodné okresy. Dúfam, že tieto aktivity prinesú očakávaný efekt a predstavitelia týchto spoločností predstavia svoje investície v našom kraji. Svoje miesto v aktivitách úradu mala aj spolupráca s agentúrou SARIO. KÚ sa podieľal na príprave a realizácii prezentácie investičných možností v Banskobystrickom kraji. Vzhľadom na jeho prírodné danosti a podporu rozvoja turistiky sme podobne spolupracovali aj s agentúrou SACR. Obe akcie mali pozitívny ohlas. Verím, že sa niektoré projekty dostanú aj do fáze realizácie.
Čo podľa vás bude determinovať rozvoj Banskobystrického kraja?
- Politické a rozhodovacie elity v období transformácie nedocenili dôležitosť regionálnej politiky. Takmer desať rokov neexistovala pevná stratégia rozvoja spoločnosti a regionálnej politike chýbala koncepčnosť a systémovosť. Namiesto odbúravania regionálnych disparít dochádzalo k ich ďalšiemu zvýrazňovaniu. Výsledkom sú značné regionálne rozdiely. Na jednej strane sú tu ekonomicky zaostalé okresy, vyznačujúce sa vysokou mierou nezamestnanosti (Revúca, Rimavská Sobota, Veľký Krtíš), na druhej zase okresy, ktoré sa z pohľadu ekonomickej výkonnosti približujú k priemeru Slovenska, ako Banská Bystrica či Zvolen. Okresy s vysokou mierou nezamestnanosti sú ekonomicky vyčerpané a prejavuje sa už aj problém s kvalitným ľudským potenciálom. Tieto regióny nedokážu prostredníctvom vlastných kapacít výraznejšie ovplyvniť nepriaznivú situáciu. Možno to riešiť len zlepšením infraštruktúry a pripravenosťou územia pre vstup investorov, zvýšenými investíciami do rozvoja ľudských zdrojov a prípravou efektívnych stratégií rozvoja zamestnanosti.

menuLevel = 2, menuRoute = finweb/ekonomika, menuAlias = ekonomika, menuRouteLevel0 = finweb, homepage = false
23. november 2022 11:07