Zonácia škodí podnikaniu v Tatrách

Za posledné tri roky sa z mesta Vysoké Tatry odsťahovalo okolo 500 stálych obyvateľov. Ich počet tak klesol na 4 700. Podľa primátora mesta Jána Mokoša životná úroveň stagnuje, ba dokonca klesá. Príčinu vidí v nedostatku pracovných príležitostí a ubytovacích kapacít. Okolo 60 až 70 percent Tatrancov pracuje v podnikoch cestovného ruchu, pätina v zdravotníckych zariadeniach a zvyšok v niektorých podnikoch, napríklad v Štátnych lesoch TANAP.
Mokoš zdôrazňuje, že napríklad po dobudovaní rekreačného strediska v Tatranskej Lomnici pribudne 400 až 500 nových pracovných miest a rovnaký počet ďalších, ktoré vzniknú nepriamo. Do rozvoja strediska sa podľa hovorcu spoločnosti J&T Maroša Sýkoru investuje viac ako dve miliardy korún.
Tatranské mestečká a obce sa nazdávajú, že podnikaniu v regióne by prospela najmä flexibilnejšia zonácia národných parkov. Pružnejšie určovanie miery ochrany konkrétnych území podľa samospráv zabezpečí prechod kompetencií z ministerstva životného prostredia na vládu.
Mieru ochrany chránených území schvaľuje aj ministerstvo pôdohospodárstva. Podľa primátora Vysokých Tatier sa oba rezorty nedokážu dohodnúť. "Veľmi to brzdí podmienky rozvoja cestovného ruchu, kúpeľníctva, športových a ďalších voľnočasových aktivít a spôsobuje únik obyvateľov za lepšími pracovnými podmienkami. Na zonácii sa nepracuje. Zastavené sú aj rokovania pri hľadaní konsenzu," zdôraznil Mokoš.
Podľa rezortu životného prostredia nová zonácia je síce pripravená, ale "kameňom úrazu je Kôprová a Tichá dolina. Navrhujeme, aby zostali chránenými územiami." Ministerstvo pôdohospodárstva ich chce zaradiť do kategórie hospodárskych lesov.
Mokoš pripomína, že Tatranci nechcú nové honosné stavby ani nové zjazdovky, ale chcú rozvíjať existujúcu infraštruktúru. Mesto Vysoké Tatry má 396 štvorcových kilometrov, z toho rekreačné strediská 24 štvorcových kilometrov. "Stojí za to, aby sme ich vybudovali na európskej úrovni," zdôrazňuje primátor.
V Tatrách návštevníkov neubudlo
Podľa výšky odvedenej dane za ubytovanie sa v lete tohto roku ubytovalo vo Vysokých Tatrách približne toľko ľudí ako vlani. Z údajov železníc ale podľa riaditeľa Združenia cestovného ruchu Vysoké Tatry Petra Chudého vyplýva, že v lete prepravili o šesť percent osôb viac ako pred rokom. Chudý zdôrazňuje, že ani krátka "zvedavostná turistika" vo Vysokých Tatrách po veternej kalamite a veľkom požiari príliš neskrátila priemernú dĺžku pobytu turistov. Podľa jeho informácií vlani bola na Slovensku v priemere 2,6 dňa, ale vo Vysokých Tatrách 3,9 dňa. V slovenských veľhorách sa mení aj skladba turistov. Kedysi dominujúcich Slovákov a Poliakov po vstupe do EÚ nahradili turisti z Česka a Nemecka. V posledných dvoch až troch rokoch klesol podiel návštevníkov z rusky hovoriacich krajín. Pribúdajú však hostia z Veľkej Británie a zo Škandinávie.