Technické centrum Microsoftu u nás nebude

Nedostatok vysokokvalifikovanej pracovnej sily. Zlá jazyková vybavenosť. To sú hlavné dôvody, prečo Slovensko stále nemôže súperiť s okolitými krajinami o sofistikované investície. Nedostalo sa napríklad ani do súboja o vybudovanie strediska technickej podpory spoločnosti Microsoft. Tá včera potvrdila, že chce postaviť servisné centrum pre Európu, Stredný východ a Afriku. Výšku investície ani počet zamestnancov hovorca Microsoftu Jiří Grund ešte nevedel spresniť.

Málo odborníkov
Nepadlo ešte ani rozhodnutie o konkrétnej krajine. "Je však zrejmé, že okruh krajín, ktoré by sa o takúto službu mohli uchádzať, sa výrazne zúžil," povedal pre ČTK riaditeľ Microsoftu pre ČR a Slovensko Jiří Devát. Spoločnosť však už informovala, že o projekt súťažia Česko s Maďarskom. Žiadna iná krajina z bývalého východného bloku sa do výberu nedostala. Podľa Grunda dôvodom, prečo spoločnosť neuvažuje o postavení strediska na Slovensku, je pomer výkonu, ceny a vzdelanej pracovnej sily. Česko aj Maďarsko majú väčší potenciál hlavne vo vysokokvalifikovaných ľuďoch. Ako hlavný nedostatok Slovenska pri bojoch o high-tech investície to uvádza aj analytik ING Bank Ján Tóth: "Ukazuje to na potrebu reforiem vo vysokom školstve." Maďarsko aj Česko majú výhodu aj vo veľkosti krajiny a väčšom počte obyvateľov vzdelaných v potrebnom odbore. Podľa hovorcu rezortu hospodárstva máme na Slovensku dostatok ľudí schopných pokryť výskum a vývoj. "Hoci je pravda, že nie všetky stredné a vysoké školy dokážu reagovať na požiadavky trhu práce," dodáva Havran. Problémom Slovenska je aj veľkosť štátu. "V malej krajine vzniká väčší nápor na zvyšovanie platov, pretože je nedostatok odborníkov," dodáva Tóth.

Päť rokov po štarte
Havran si myslí, že dôvodom zaostávania sú skôr vnútropolitické problémy Slovenska v 90. rokoch minulého storočia. "Kým Slovensko bojovalo o demokraciu, Maďari, ale aj Česi, lákali investorov. Aj preto sú v investičných projektoch desať rokov pred nami," tvrdí Havran. Podľa neho základné výrobné investície, ktoré vtedy získavali, nabaľovali neskôr programy ako research and development. "Toto dnes robíme aj my," konštatuje ďalej.
Kedy by sa Slovensko mohlo stať rovnocenným súperom týchto dvoch krajín? "Nedá sa to teraz jednoznačne povedať," tvrdí Tóth. Myslí si, že najdôležitejšie budú zmeny práve vo vysokoškolskom vzdelávaní. A tie sa ukážu najskôr o päť rokov po odštartovaní reformy. Lenže zmeny v tejto oblasti sú jedny z najproblematickejších, parlament na jar už tretíkrát odmietol nový zákon o vysokých školách.