Prenájom pracovníkov je pre firmy výhodou

Personálny lízing, čiže prenajatie si pracovníkov na určitú dobu, považujú firmy za výhodné. Kedykoľvek môžu prijať prostredníctvom agentúry dočasného zamestnávania pracovníka podľa svojich potrieb.
"Firma tak môže ľahšie dýchať," tvrdí člen predstavenstva Volkswagenu pre personálnu oblasť Jaroslav Holeček. Keď získa veľkú zákazku, ktorá dočasne zvýši nápor na zamestnancov, jednoducho si ich prenajme. Pracovníkov tak platí iba vtedy, keď ich potrebuje. Automobilová výroba je podľa Holečka veľmi kolísavá a výhodou je, že nemusia zbytočne prepúšťať pri nedostatku práce. Nezväzuje ich tak prílišná administratíva, keďže zamestnanec uzatvára zmluvu s agentúrou, a nie priamo s hostiteľským zamestnávateľom a firma má aj nižšie náklady na zamestnanca.
Podobne to vidí aj Ludvík Posolda z Republikovej únie zamestnávateľov: "Pri prijímaní a prepúšťaní pracovníkov stále vládne priveľká byrokracia." Nevýhody pre firmy nevidí. "Lízovanie zamestnancov je pre podnikateľov alternatíva, nie direktíva," dodal Posolda.
Pozitívum aj pre zamestnancov
Možnosť personálneho lízingu zaviedlo ministerstvo práce pred necelými dvoma rokmi. Dôvodom bolo hlavne spružnenie trhu práce tak na strane firiem, ako aj pracovníkov. Nezamestnaní si majú takto jednoduchšie nájsť prácu. O výhodách či nevýhodách dočasných zamestnancov sa odborníci sporia. Výhodou je, že z dočasnej práce sa napokon môže stať trvalý pracovný pomer. "Aj teraz prijímame vyše 30 takýchto ľudí," tvrdí Holeček. Podľa ekonóma SAV Petra Staněka však prevládajú negatíva. Chýbajú im výhody interných pracovníkov, napríklad prístup k niektorým sociálnym istotám. Majú problémy aj pri získavaní úverov.
"Kým stály zamestnanec zarobil za hodinu sto korún, ja iba šesťdesiat," tvrdí bývalý lízovaný zamestnanec z Levíc, ktorý dočasne pracoval pre bratislavský Volkswagen na pozícii terminer (objednávateľ materiálu).
Nižšie mzdy na lízing
Holeček tvrdí, že dočasní zamestnanci pracujúci pre automobilku nie sú finančne diskriminovaní. "Je pravda, že sú zaradení ako nastupujúci pracovníci do druhej platovej triedy, kým stáli zamestnanci môžu byť v sedmičke alebo osmičke," vysvetľuje. Uznáva tiež, že nemajú všetky benefity kmeňových zamestnancov, ale agentúra im podľa neho prepláca dopravu a ubytovanie a pripláca na stravné lístky.
To, že lízovaní pracovníci majú nižšiu mzdu ako zamestnanci na trvalý pracovný pomer potvrdzuje však šéf agentúry dočasného zamestnávania Manpower Boris Lukáč. "Platy týchto zamestnancov sa odlišujú, najviac však o dvadsať percent. Maximálny rozdiel môže byť do 30 percent, no jedine v prípade, ak lízovaný pracovník nemá kvalifikáciu, prípadne prax. Väčší rozdiel medzi platom kmeňového a dočasného zamestnanca je príliš. Najmä, ak ide o porovnateľnú pozíciu," mieni Lukáč.
Na Slovensku pracuje denne päť až desať tisíc zamestnancov na lízing prostredníctvom vyše 170 agentúr dočasného zamestnávania. V roku 2010 by malo podľa Staněka na Slovensku pracovať formou okolo desať percent z ekonomicky aktívneho obyvateľstva.