Najväčšou prekážkou podnikania na Slovensku sú nekvalitné, často menené zákony a ťažká vymožiteľnosť práva. Legislatívu označilo ako najvýraznejšiu bariéru podnikania v prieskume 95 percent podnikateľov. Vyplýva to z Komplexného auditu prekážok podnikania na Slovensku, ktorý vypracovala Republiková únia zamestnávateľov a Podnikateľská aliancia Slovenska.
Každé dva týždne veľká zmena
Podnikatelia sa sťažujú hlavne na to, že je pre nich náročné sledovať neustále zmeny zákonov. Navyše, tie sú pripravované bez výpočtu dosahov na podnikateľské prostredie. Desať najdôležitejších noriem upravujúcich podnikanie, ako je obchodný zákonník, živnostenský zákon či zákon o dani z príjmov, sa od roku 2000 novelizovalo spolu 136-krát. "To znamená, že jeden z týchto desiatich zákonov sa v priebehu posledných šiestich rokov menil v priemere každé dva týždne," povedal prezident Združenia podnikateľov Slovenska Ján Oravec.
V prieskumoch sa podnikatelia ponosovali aj na neprimeranú dĺžku trvania súdnych sporov. "Ako jedno z riešení vidíme pozitívnu aj negatívnu motiváciu sudcov," hovorí Oravec.
Byrokrati a cesty
Podnikatelia by si podľa auditu vedeli predstaviť aj menej byrokracie, požiadavky úradov sú často duplicitné a lehoty na vybavenie zbytočne dlhé. Preto chcú urýchliť vznik jednotných kontaktných miest v mestách a obciach, kde by si podnikatelia vybavili všetky formality naraz. Za prekážku rozvoja podnikateľského prostredia označili aj nedostatočnú cestnú, železničnú a energetickú infraštruktúru. Každý druhý podnikateľ hodnotí dopravné podmienky na Slovensku ako veľmi zlé.
Firmám sa nepáči poskytovanie investičných stimulov pre zahraničných investorov. "Návrh na zastavenie dotácií je v zásade správny, dnes však existuje súťaž medzi krajinami, ktoré ich dávajú," vysvetlil minister hospodárstva Jirko Malchárek.
Prostredie sa zlepšuje
Napriek výhradám podnikatelia priznávajú, že sa prostredie na biznis v posledných rokoch zlepšilo. Úroky klesli z vyše dvadsať pod päť percent a kurz meny je pomerne stabilný. Jediným výraznejším makroekonomickým problémom je inflácia, spôsobená v poslednom čase hlavne deregulovaním a zdražením energií. "Po voľbách sa vláda musí snažiť o vyrovnané hospodárenie verejných financií, ďalej privatizovať a získané peniaze využiť na financovanie dôchodkového systému," dodal Oravec.
Zmeny požadujú aj malí podnikatelia. "Chceme, aby si malý podnikateľ mohol kúpiť licenciu na jeden rok bez nutnosti viesť účtovnú evidenciu, aby rekondičné pobyty samozamestnávateľov uznal štát ako výdavky ovplyvňujúce základ dane z príjmov, umožniť živnostníkovi čerpať sociálny fond tak, ako to môže jeho zamestnanec." povedal prezident Slovenskej asociácie malých podnikov Vladimír Sirotka.
Čo podnikateľom sľúbili politici
SDKÚ-DS
Modrí už avizovali, že si po voľbách vedia predstaviť zníženie sadzby dane z príjmov na 15 percent. Uvažujú aj o zrušení minimálnej mzdy. "Väčšina ekonómov sa na tom zhodne, ale na východe Slovenska v podmienkach nedostatočnej konkurencie by to mohlo viesť k problémom. SDKÚ chce zrušiť minimálnu mzdu pre dlhodobo nezamestnaných, štát by za nich doplácal dávky," povedal minister financií Ivan Mikloš. Podľa neho by tieto opatrenia pomohli ľuďom zamestnať sa. Mikloš odmietol návrh Smeru na dve sadzby DPH, čo by pre štátny rozpočet znamenalo "16 až 18 miliárd výpadku".
ĽS-HZDS
Znižovanie dane predseda hnutia Vladimír Mečiar nevylučuje. "Oveľa širšia podpora je pre zníženie daňového zaťaženia ako pre jeho zvýšenie. Nie sú ešte dohodnuté cesty, či pôjde o plošné zníženie alebo zvýhodnenie pre najzaostalejšie regióny," povedal. HZDS má v pláne výraznejšie podporovať podnikateľov v slabších regiónoch. "Ak štát stimuluje toho, kto prácu nemá, a nestimuluje toho, čo prácu dáva, niekde je chyba." Hnutie bude podľa svojho predsedu po voľbách presadzovať prepojenie trhu vzdelávania a trhu práce. Nesúhlasí so zlúčením ministerstva financií a rezortu hospodárstva.
Smer-SD
Najväčšie zmeny plánuje po voľbách Smer. Znovu sa chce vrátiť k progresívnemu zdaňovaniu, keď príjmy nad milión by boli zdaňované 25 percentami. "Nemyslím si, že je to demotivačné. Je možné, že sa nevyberie veľký objem peňazí, ide však o princíp solidarity," hovorí tieňový minister hospodárstva Maroš Kondrót. Okrem toho chce Smer znovu zaviesť dve sadzby DPH a daň z dividend. Chcú sa vrátiť aj k tripartite medzi vládou, zamestnávateľmi a odbormi. "Podporujeme aj reformu odvodového systému. Ak nás presvedčia partneri argumentmi, sme ochotní z niektorých bodov zľaviť. Za niektorými, ako je napríklad bezplatné vysoké školstvo, si však budeme stáť," povedal Kondrót.