Trom distribučným spoločnostiam hrozí pokuta najmenej 600 miliónov korún. Budú ju musieť zaplatiť vtedy, ak sa nepodarí do konca júna stihnúť unbundling -- právne rozdelenie spoločností vyžadovaných Európskou úniou. Zástupcovia štátnych orgánov sa však netaja tým, že meškanie je spôsobené z ich strany. "Unbundling považujeme za poslednú príležitosť, kde by sa postavenie Slovenska v energetických firmách mohlo zlepšiť," vysvetľuje hovorkyňa Fondu národného majetku Tatjana Lesajová.
Nevedia sa dohodnúť
Zahraniční investori sprivatizovali 49 percent akcií v troch slovenských distribučkách. V privatizačnej cene bol podľa odborníkov zohľadnený aj zmluvne dohodnutý stav, keď investori majú nad firmami manažérsku kontrolu aj väčšinu v predstavenstve.
Teraz, keď distribučné spoločnosti majú vytvoriť svoje dcérske spoločnosti, štát v nich chce mať z pozície majoritného akcionára rozhodujúce právomoci. S tým investori nesúhlasia. Zdá sa im "proti logike biznisu", aby dcérskym firmám šéfoval iný subjekt ako matkám. "Zostáva to problematické," potvrdil hovorca Západoslovenskej energetiky Ján Orlovský.
Zástupcovia Východoslovenskej energetiky nechceli zmysel rozhodnutia o pokute pre stále prebiehajúce rokovania komentovať. "Z našej strany boli už všetky prípravy na včasný právny unbundling vykonané. Všetky potrebné dokumenty boli odovzdané vláde. Z nášho pohľadu by bola preto možnosť takejto pokuty neoprávnená," povedala hovorkyňa spoločnosti Andrea Danihelová.
Nespokojné distribučky
Možnosť pokutovať distribučky bola v zákone aj doteraz, do výšky 50 miliónov. Novela zákona o energetike, ktorú bude parlament schvaľovať vo februári, počíta s pokutou 600 miliónov plus 400-tisíc za každý deň omeškania. "Nespochybňujeme privatizačné zmluvy, ale v rámci unbundlingu žiadame 51 percent. Nepýtame nič nemorálne. Pokuty sú odvodené len od sankcií, ktoré hrozia Slovenskej republike," povedal minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek.
Distribučným spoločnostiam sa pokuta nepáči. "Keďže RWE získala kontrolu manažmentu nad celou spoločnosťou, zachováva si kontrolu manažmentu aj v novovytvorených dcérskych spoločnostiach. Hlavne v prípade právneho unbundlingu, keď bude veľká časť spoločnosti prevedená do dcérskej spoločnosti," argumentuje Danihelová.
Vinou štátu
Na Fonde národného majetku pripúšťajú, že sa proces oneskoruje vinou štátu. Preto napríklad zástupcovia štátu zablokovali rokovania o rozdelení Západoslovenskej energetiky na valnom zhromaždení v novembri a história sa zopakovala aj včera. "Je pravda, že zmluvy zaručujú manažérsku kontrolu zahraničným akcionárom. V zmluvách sa však nerozpráva o dcérskych spoločnostiach," hovorí Lesajová.
V prípade, že distribučky dostanú pokutu, zahraniční akcionári z nej kvôli svojmu podielu zaplatia len 300 miliónov. Zvyšok zaplatíme vo svojich daniach. Štát sa však ustúpiť nechystá. "Nemá to nijaký vplyv na rokovania," potvrdila Lesajová s tým, že pokutu by v konečnom dôsledku aj tak musel zaplatiť štát.
Štát sa s akcionármi troch distribučiek musí dohodnúť do začiatku marca, aby sa unbundling stihol v termíne nehroziacom pokutami z Bruselu. Ak dovtedy ani jedna strana neustúpi, stámiliónové pokuty z Bruselu budú znášať investori aj daňoví poplatníci.
Čo je to unbundling
Unbundling znamená v tomto prípade právne rozdelenie energetických spoločností. Tri distribučky, ktoré obchodujú s elektrinou, zároveň vlastnia aj distribučné vedenia. Ak si odberateľ zvolí iného obchodníka, stále bude využívať vedenia lokálnej distribučky. Preto tieto dve činnosti treba oddeliť -- dcérska distribučka bude za využívanie siete účtovať rovnakú tarifu materskej obchodnej spoločnosti aj konkurencii. Brusel požaduje unbundling ako nástroj na efektívnejšie otvorenie energetických trhov.
Plynárne sú rozdelené od júla tohto roku, tri distribučné spoločnosti už vyše pol roka meškajú.