Záchrana v horách bude od júla spoplatnená. Vyplýva to z novely zákona, ktorú parlament schválil ešte vlani a vstúpila do platnosti tohto roku. Tá síce povinnosť poistiť sa neukladá, ale dáva právo Horskej záchrannej službe na Slovensku, aby od nepoisteného návštevníka hôr vymáhala náklady na záchrannú akciu.
"V západoeurópskych štátoch je bežné, že to hradia poisťovne, ktoré ponúkajú celú paletu poistných produktov pre pobyt v horách. Ak zachraňovaný nebude poistený, bude musieť platiť z vlastného vrecka," hovorí riaditeľ záchranárov Jozef Janiga. Spoplatnenie by sa nemalo týkať leteckej záchrany a zdravotnej starostlivosti, ktorá je hradená zo zdravotného poistenia, ale len samotného zásahu horskej záchrannej služby.
Poistky chýbajú
Poisťovne však zatiaľ nemajú pripravené konkrétne poistky a nevedia, koľko budú stáť. "Cena bude určite nižšia ako je cestovné poistenie do zahraničia," ubezpečuje HN Lucia Muthová, hovorkyňa poisťovne Allianz. Na trhu by sa mali poistky pre záchranu v horách podľa nej objaviť v máji alebo júni. Podobne je na tom aj poisťovňa Union, ktorá tiež ešte cenníky ani rozsah poistného plnenia nemá k dispozícii, informovala hovorkyňa Drahomíra Juríková.
Podľa Vladimíra Rančíka, generálneho tajomníka Slovenskej asociácie poisťovní, je to individuálna vec každej z nich, ako k tomuto poisteniu pristúpi, a či ho bude riešiť ako úrazové, cestovné alebo rizikové poistenie, alebo či vytvorí špeciálny produkt. Poisťovne musia vziať do úvahy náklady záchranárov na akcie, počet zásahov a mieru rizika a z týchto veličín vyrátať optimálne krytie. Majú na to dostatok skúseností vo svojich materských firmách, ktoré na trhu poistenia v horách pôsobia už roky, dodal.
Platí sa aj v cudzine
Podľa štatistík navštívi horské oblasti Slovenska ročne okolo deväť miliónov ľudí, z ktorých je viac než polovica zo zahraničia. Horskí záchranári zasahujú šesťsto- až osemstokrát, čo stojí záchrannú horskú službu od deväť do jedenásť miliónov ročne. V súčasnosti ich musí hradiť ešte zo svojho "rozpočtu". Poistení pritom väčšinou bývajú zahraniční turisti.
Hlavným motívom spoplatnenia záchrany je podľa Janigu nielen priblíženie sa praxi Európskej únie, ale aj hľadanie vlastných zdrojov financovania, čo záchranárom priamo ukladá zákon o rozpočtových pravidlách. Náklady na bežnú záchrannú akciu dosahujú okolo tri a pol tisíca korún. V závislosti od jej náročnosti a trvania sa však môžu vyšplhať až na niekoľko desiatok tisíc. Najdrahšie sú pátrania, záchrana v lavínach a vyslobodzovanie z horolezeckého terénu.
Dosiaľ poisťovne záchranu v slovenských horách nepoisťovali. Niektoré však ponúkajú napríklad poistenie rizikových športov v zahraničí ako súčasť poistenia liečebných nákladov, spravidla s niekoľkonásobným príplatkom. Obsahom takéhoto poisteného plnenia je nielen záchrana, ale aj zdravotná starostlivosť a repatriácia. Takéto týždňové poistenie v krajinách Európskej únie stojí okolo tisíc korún.
Horolezci cez Rakúsko
Členovia organizovaných spolkov ako sú turisti, lyžiari či horolezci, predpokladajú, že poistenie záchrany v horách bude pre nich zvýhodnené, podobne ako v cudzine, kde býva spravidla súčasťou členských poplatkov. Očakáva to aj slovenský horolezecký spolok JAMES, ktorý sa už niekoľko rokov pokúšal neúspešne zahrnúť poistné do členského. Rokovania doteraz stroskotali vždy na tom, že žiadna poisťovňa nedokázala ponúknuť cenovo výhodné poistenie pre trojtisícovú členskú základňu horolezeckého spolku, hovorí Igor Koller, sekretár spolku.
Mnoho horolezcov, ale aj vysokohorských turistov zo Slovenska, využíva pri cestách do zahraničných hôr výhody členstva v Rakúskom alpskom spolku (ÖAV), ktorý ponúka za 2 350 korún ročne okrem zliav na alpských chatách aj ochranné SOS poistenie. V celosvetovom meradle pokrýva všetky úrazy a ochorenia, ktoré sa stanú pri športovaní vo voľnej prírode. Poistné plnenie sa týka záchrannej akcie vrátane vrtuľníka, transportu zo zahraničia domov, úhrady prípadného pobytu v nemocnici, škody spôsobenej inej osobe, ako aj právnej ochrany.