Po prvý raz sa začala na Slovensku pestovať geneticky modifikovaná kukurica MON 810. Na približne tridsiatich hektároch ju v uplynulých dňoch vysiala nadnárodná biotechnologická spoločnosť Monsanto. Umožnilo jej to rozhodnutie Európskej komisie, ktorá túto kukuricu zaradila v septembri 2004 do európskeho katalógu osív. "Zasiata je v troch menších lokalitách," spresnila Miluše Kusendová z Monsanta. Dve z nich sú na západnom Slovensku a jedna na východnom. Nechcela však prezradiť presné lokality, ani poľnohospodárske podniky, s ktorými spolupracujú. Ide vraj o obchodné tajomstvo.
V lese a za ohradou
Hoci sa kukurica začala pestovať na malej ploche a skôr iba skúšobne, lokality nepozná ani poľnohospodársko-potravinárska komora, Zväz pestovateľov a spracovateľov kukurice, ani ochranári z Greenpeace. Vie však o nich Slovenská inšpekcia životného prostredia. Jej pracovníkom v informovaní verejnosti bránia viaceré zákony, napríklad aj zákon o kontrole.
O mieste, priebehu a výsledkoch pestovania povedia podrobnosti až po zbere úrody. Kukuricu však budú celý čas sledovať. Od dovozu osiva na Slovensko až po žatvu. "Jedno z trojice polí pole je ohraničené lesom a dá sa naň dostať len cez bránu, ktorá je však zamknutá. Ďalšie je na otvorenom priestranstve pri ceste. Susedí so sójou, s ktorou sa kukurica nemôže skrížiť," vysvetľuje hlavná inšpektorka útvaru biologickej bezpečnosti Slovenskej inšpekcie životného prostredia Tatiana Horecká.
Šírenie peľu do okolia sa preto bude dať zistiť len na poslednej lokalite. V susedstve tamojšej genetickej kukurice je totiž aj klasická. Jej "nakazeniu" cudzími génmi má zabrániť 70 metrov široký izolačný pás. Podľa skúseností z Česka je to dostatočná vzdialenosť, za ktorú by sa nemal peľ dostať. Inšpekcia sleduje, či to tak naozaj bude a či sa pri prípadnom komerčnom pestovaní neohrozí životné prostredie. Ako informovala Horecká, inšpekcia má pod dohľadom každé zrnko. Zvyšok osiva je u nich uskladnený. Úroda genetickej kukurice pravdepodobne skončí v liehovare, alebo ju využijú na kŕmenie dobytka.
Rozhodnú odberatelia
Či sa v nasledujúcich rokoch bude takáto plodina na Slovensku pestovať vo veľkom, závisí od poľnohospodárov. Kukurica MON 810 je odolná proti škodcovi -- víjačke kukuričnej. Jej úroda by mala byť vyššia ako v prípade klasickej kukurice, podľa skúseností z Česka asi o 5 až 20 percent. "Závisí od každého podnikateľa, či ju začne pestovať. Na našej komore sa o tom diskutuje a sú na to rôzne názory," dodáva hovorca agrárno-potravinárskej komory Stanislav Nemec. Závisí to však aj od spracovateľov kukurice, či budú chcieť takúto plodinu využívať. Podľa Nemca by sa nemala používať na kŕmenie dobytka, ale na produkciu motorového paliva -- bioetanolu.
Česi vysejú oveľa viac
V Európe sa z geneticky upravených rastlín môže legálne pestovať len kukurica MON 810. Najviac, asi 50-tisíc hektárov, obsialo Španielsko. Po vlaňajších 270 hektároch ju v tomto roku bude Česko pestovať asi na tritisíc hektároch. Podľa Jiřího Felčárka z ministerstva poľnohospodárstva takmer celú vlaňajšiu úrodu využili pestovatelia v živočíšnej výrobe a časť dali na výrobu bioetanolu.
Túto plodinu však niektoré štáty EÚ odmietli pestovať. Napríklad Rakúsko, Luxembursko, Maďarsko, Poľsko, Grécko a ďalšie. Na Slovensku sa pestovanie genetickej kukurice nemôže zakázať. Bráni tomu najmä nepresné prevzatie tzv. bezpečnostnej doložky z príslušnej smernice Európskej komisie do národnej legislatívy. Vlani geneticky upravené plodiny pestovalo 21 štátov na 90 miliónoch hektárov. Ich najväčšími producentmi sú americké štáty na čele s USA, kde vysadili asi 50 miliónoch hektárov. Na ďalších miestach sú Argentína, Brazília a Kanada.