Ministerstvo práce odôvodňuje novelu Zákonníka práce aj jeho harmonizáciou so smernicami Európskej únie a Medzinárodnej organizácie práce. Je to relevantný dôvod?
-- Ministerstvo by malo presne vymenovať dokumenty, s ktorými treba zákonník zladiť. Slovensko už pred a po vstupe do únie harmonizovalo svoju legislatívu. Preto ma prekvapuje, že vláda sa na to odvoláva. Mám pocit, že je to účelové a ide o naplnenie požiadaviek lobistických skupín. V tomto prípade odborov.
Vláda argumetuje aj tým, že novela nezníži zamestnanosť.
-- Nepodložila to žiadnymi analýzami a tvrdenia sú iba slová. S vypracovaním kvalifikovaných dopadových štúdií má Slovensko už dlhodobo problémy.
Napriek ubezpečeniam ministerky práce Viery Tomanovej, že nový zákonník nebude postihovať živnostníkov, stále jej neveríte. Prečo?
-- Nikdy sa nezbavíme obavy, že definícia závislej práce, ako ju charakterizuje novela zákonníka, môže živnostníkov poškodiť. Majú totiž strach z každej legislatívnej zmeny. Lebo zákony sa často menia a obsahujú čoraz prísnejšie sankcie.
Ale keby boli bez sankcií, ostali by bezzubé...
-- Áno, ale hrozia za čoraz drobnejšie, a to aj neúmyselné previnenia. Pritom drobní podnikatelia sú aj bez toho stále v strese a nemajú čas sledovať zmeny zákonov.
Váš zväz im nemôže pomôcť?
-- Ale veď pomáhame a obhajujeme ich záujmy. Napríklad v oblasti bezpečnosti práce, manažmentu kvality, pri vedení sociálneho dialógu, certifikácii a pod. No nemôžu si na všetko platiť špecialistu, lebo na to nemajú. Živnostníkom by štát mohol pomôcť aspoň tak, že by im odrátal členský poplatok pre stavovskú organizáciu z daňového základu.
Pritom odbory sú dobre zorganizované. Veď všetci sme sa im na to 40 rokov skladali. Majú expertov, majetok a dokonca sú aj personálne prepojené s ministerstvom práce. My si svoje štruktúry stále len budujeme.
Čo myslíte pod personálnym prepojením?
-- Niektorí bývalí funkcionári odborov pracujú na ministerstve práce, a naopak. Bolo to tak v minulom režime, a tak je to aj teraz.
V novele zákonníka sa najviac obávate definície závislej práce. Prečo?
-- Myslíme si, že inšpektori práce si ju môžu svojvoľne vysvetľovať a mnohým živnostníkom znemožniť podnikanie. Ministerstvo síce tvrdí, že táto definícia pomôže ľuďom, ktorí sú "živnostníkmi z donútenia". Ale my si myslíme, že sa bude dať zneužiť aj proti živnostníkom pracujúcim v službách či ako remeselníci.
Ak by ste sa s ministerstvom dohodli na zmene definície závislej činnosti, boli by ste so zákonníkom spokojní?
-- Akákoľvek definícia umožňuje rôzny výklad. Ak inšpektori práce budú chcieť niekoho nachytať "na hruškách", tak to urobia. Tvrdenie, že dnes nemajú právomoc kontrolovať živnostníkov a okrem toho je ich aj málo, neznamená, že v budúcnosti sa to nemôže zmeniť.
Ako by sa dal zákonník zneužiť proti živnostníkom?
-- Obávame sa, že podmienky závislej práce sa dajú aplikovať aj na živnostníkov, ktorí zabezpečujú subdodávky pre veľké firmy. Veď tiež pracujú podľa ich pokynov a požiadaviek. A práve tento aspekt je súčasťou definície závislej práce.
Iný príklad: z novely zákonníka vyplýva, že kuchár -- živnostník by mal variť len vo svojej vlastnej alebo prenajatej kuchyni, zo svojich surovín a vlastnými pracovnými nástrojmi. V každej reštaurácii, ktorá patrí inému podnikateľovi, sa to však nedá. A tak sa jeho práca môže považovať za závislú, ktorú by mal robiť ako riadny zamestnanec. V takom prípade by mohol prísť o živnostenský list.
Na Slovensku sú stovky, možno tisíce živnostníkov z donútenia. Ako posudzujete ich postavenie?
-- Neviem, či je to pravda. Ale ak áno, je to daň nášmu vývoju. Bývalej vláde nemôžeme vyčítať, že sa snažila rýchlo riešiť vysokú nezamestnanosť. Pripúšťam však, že došlo pri tom aj k deformácii pracovnoprávnych vzťahov. Ak chceme znižovať vysokú nezamestnanosť a rozvíjať podnikanie, treba aj niečo obetovať.
Nesúhlas podnikateľov vyvolalo aj navrhované posilnenie postavenia odborov. Je správne, aby ich predákov platili vo firmách zamestnávatelia, a nie odborové organizácie?
-- Nie, lebo je to nelogické a je to aj v rozpore s dokumentmi Medzinárodnej organizácie práce. Jej dohovor o slobode združovania a ochrane práva organizovať sa hovorí o nezávislosti sociálnych partnerov.