StoryEditor

Podnikateľom chceme viac pomáhať

09.01.2007, 23:00
Minister pôdohospodárstva Miroslav Jureňa v rozhovore pre HN. Vláda schválila návrh strategického plánu rozvoja vidieka na roky 2007 až 2013. Koľko peňazí pôjde na jeho zveľadenie?

Vláda schválila návrh strategického plánu rozvoja vidieka na roky 2007 až 2013. Koľko peňazí pôjde na jeho zveľadenie?
- Najviac, až polovica z celkovej sumy 2,5 miliardy eur, sa vynaloží na zlepšenie jeho životného prostredia. Použijú sa na zachovanie ekosystémov a zlepšenie životných podmienok zvierat. Na zvýšenie konkurenčnej schopnosti farmárov a lesníkov by malo ísť 31,5 percenta zdrojov. Na vytvorenie nových pracovných miest, zvýšenie vzdelanosti a rozvoj infraštruktúry obcí, sa použije viac ako desatina z celkovej sumy.
Rezorty majú šetriť, čo sa nezaobíde bez zníženia počtu pracovníkov. Ako splníte túto úlohu stanovenú vládou?
- V organizáciách rezortu pracuje viac ako štyritisíc ľudí. Z toho desatina priamo na ministerstve. Prehodnotíme štruktúru všetkých organizácií, ale hlavne náplň ich práce. Zároveň však chceme zabezpečiť nové funkcie, ktoré doteraz ministerstvo nerobilo. Nemali by sme byť len administratívnou obsluhou, ale viac aj riadiacim subjektom a pomocníkom podnikateľom.
V roku 2007 dostanú farmári doteraz najvyššie priame platby. Aké sú vaše ďalšie priority v novom roku?
- Za dôležitý považujem nový zákon o lesoch. Želám si, aby sa do parlamentu dostal v prvom štvrťroku. S ním súvisí aj zákon o poľovníctve, lebo ten súčasný existuje od 60. rokov minulého storočia. Lesníctvo považujem za veľmi dôležité aj preto, lebo drevo začína byť veľmi vzácna surovina. Preto potrebujeme správne nastaviť aj národný lesnícky plán. Predpokladám tiež, že parlament prijme novelu zákona o potravinách, zaktualizujeme potravinový kódex, pripravíme návrh na vytvorenie centra excelentnosti potravinárskeho výskumu, no čakajú nás aj ďalšie úlohy.
Prečo je drevo, ktorého máme na Slovensku dostatok, také vzácne?
- Zvýšenie cien plynu a elektrickej energie spôsobilo enormné zvýšenie dopytu po palivovom dreve. Jeho cena vzrástla do októbra minulého roka v porovnaní s rokom 2003 takmer o 200 korún za kubík a dosiahla 507 korún.
S tým súvisí aj zakladanie porastov rýchlorastúcich drevín, ktoré budú v rokoch 2007 až 2013 podporované v rámci Programu rozvoja vidieka...
- Pri zakladaní porastov rýchlo rastúcich drevín sa bude vychádzať z presne stanovených podmienok, lebo budú na poľnohospodárskej pôde. Podnikateľské subjekty dostanú na to aj primeranú podporu. Nebude sa však poskytovať na výsadbu plantáží vianočných stromčekov a na opakované zakladanie porastov rýchlo rastúcich drevín počas trvania tohto programu.
Za vášho predchodcu Zsolta Simona sa nedokončila transformácia štátneho podniku Lesy SR na akciovú spoločnosť. Budete v nej pokračovať?
- Nie. Postavenie tohto podniku vidím ináč a nemyslím si, že by sa transformáciou na štátnu akciovú spoločnosť niečo vyriešilo.
Prečo?
- V Európe nájdeme veľa príkladov, že to nie je potrebné a napriek tomu lesné podniky dobre fungujú. V Nemecku urobili presný opak a lesy zoštátnili. Nedávno som bol vo Fínsku, kde nás oboznámili so svojím lesníctvom. Napriek tomu, že je tam veľa drobných vlastníkov lesných pozemkov, tamojšie zákony ich podriaďujú štátnym záujmom. Vo Fínsku sa generálne určuje, čo sa bude v lesoch robiť a ako.
Na doteraz neobrábanej pôde, napríklad kvôli jej podmáčaniu, sa budú môcť pestovať energetické plodiny, napríklad kukurica. Koľko pôdy by sa dalo takto využiť?
- V súčasnosti máme s Bruselom "zazmluvnených" 1,95 milióna hektárov poľnohospodárskej pôdy. Slovensko má ďalších asi 300-tisíc hektárov pôdy, na ktorej sa doteraz nič nepestovalo. Časť z nich môže slúžiť na výrobu biomasy a následne bioplynu, alebo na produkciu biozložiek do motorových palív. Na jeden hektár takto využívanej pôdy bude Európska únia vyplácať podporu 45 eur.
Pred niekoľkými rokmi sa hovorilo o úhorovaní pôdy, aby sa ním regulovala produkcia potravín, ktorých je v únii nadbytok. Je úhorovanie ešte aktuálne?
- Dnes to už nie je téma. Kedysi sa v únii síce uvažovalo, že kvôli nadbytku potravín by sa robili úhorové systémy. Brusel od toho upustil. Súvisí to s pokrokom agrárnej vedy, ktorá pomáha čoraz lepšie spracovať celé plodiny, a nie iba ich časti. Takto sa môže napríklad vyrábať bioetanol. Ale na to treba pripraviť aj legislatívu.

menuLevel = 2, menuRoute = finweb/ekonomika, menuAlias = ekonomika, menuRouteLevel0 = finweb, homepage = false
07. máj 2024 21:15