StoryEditor

RETRO: Prvé kroky III. Mečiarovej vlády

11.01.2005, 23:00
Pätnásť rokov po Novembri 1989 a dvanásť rokov od vzniku samostatnej republiky sa život občanov Slovenska zásadne zmenil. Politická opozícia tvrdí, že k horšiemu, vládna koalícia nás presviedča, že to najhoršie máme už za sebou. Aby bolo možné porovnávať, dôležité je pamätať si. Redakcia HN sa rozhodla začať s chronologickým cyklom návratov do nedávnej minulosti v pravidelnej rubrike RETRO. Veríme, že bude zaujímať nielen tých, ktorí si chcú osviežiť pamäť, ale aj tých mladších, ktorým chýba historický kontext mnohých dnešných udalostí.

Začiatkom roka 1995 mala tretia Mečiarova vláda za sebou iba niekoľko dní vládnutia. Po predčasných septembrových voľbách sa podarilo dohodnúť na koalícii Hnutie za demokratické Slovensko - Slovenská národná strana - Združenie robotníkov Slovenska a následne zostaviť vládu až začiatkom decembra 1994.
Na jej zasadaní na začiatku roka odvolala policajného prezidenta Štefana Lastovku a vymenovala svojich ľudí do viacerých orgánov, napríklad do Rusko-slovenskej zmiešanej komisie.
Hospodársky rok sa začal rozpočtovým provizóriom, zásady preň prijala Národná rada SR 22. decembra. Provizórium bolo naplánované do 31. marca. Dovtedy poľnohospodári mohli dostať 1,4 miliardy korún dotácií, na stavbu nemocnice Rázsochy sa mohlo vynaložiť 20 miliónov korún, na stavbu Národného divadla 57 miliónov korún...
Pred zverejnením programového vyhlásenia vlády (12. januára) minister financií Sergej Kozlík naznačil niektoré priority:
- program výstavby diaľnic,
- ochrana domáceho trhu,
- využitie zdrojov NBS v objeme troch miliárd korún na priority rozvoja,
- zahraničné pôžičky smerovať na dovoz progresívnych technológií.
Združenie robotníkov Slovenska - koaličný partner, presadzovalo kuriózny zámer - oživiť výrobu v panelárňach a začať panelovú bytovú výstavbu.

Privatizácia bez rozhodnutí vlády
Po prijatí novely zákona o veľkej privatizácii mohli rozhodovať počnúc 21. decembrom 1994 o privatizácii priamym predajom iba orgány Fondu národného majetku. Už nebolo treba rozhodnutie vlády ako dovtedy. Zároveň bolo zrušených vyše 50 privatizačných rozhodnutí, ktoré urobil v závere svojho mandátu Moravčíkov vládny kabinet od 6. septembra 1994.
Minister privatizácie Peter Bisák začiatkom roku 1995 konštatoval, že druhá vlna kupónovej privatizácie, ktorú odštartovala Moravčíkova vláda registráciou občanov, bude pokračovať. Upozornil, že do kupónky sa vyčlení majetok iba za 50 miliárd korún. Vládni politici totiž začali spochybňovať využitie kupónovej metódy ako majoritnej metódy. Vysoký podiel akcií na kupóny v nijakom podniku podľa Bisáka nezaručovalo zlepšenie jeho hospodárenia. Kupónka sa mala kombinovať s inými metódami. Koncom roka 1994 sa uskutočnilo predkolo kupónky, kde investičné fondy mohli získavať kupónové knižky od občanov. Fondy sa predbiehali v sľubovaní vysokých výnosov, niektoré za občanov zaplatili aj registráciu (1 000 Sk), alebo im dokonca darovali mikrovlnku. Centrum kupónovej privatizácie oznámilo, že eviduje 140-tisíc občanov a vyslovilo podozrenie i z dvojnásobnej registrácie. Pri zrušení kupónky sa aj tento nedostatok využíval, hoci bol spôsobený okrem iného i nedokonalou evidenciou občanov, ako boli napríklad zhodné rodné čísla. Už vtedy sa objavil zámer privatizáciou vytvárať silnú domácu podnikateľskú vrstvu.

Slovnaft bez ropy, zemiaky po 12 korún
Od začiatku roka niekoľko dní netiekla ropa do Slovnaftu ani do českých rafinérií. Slovnaft to zdôvodnil ruskými novoročnými sviatkami a problémami s tranzitnou dohodou medzi Ruskom a Ukrajinou. Štátne hmotné rezervy mali vtedy ropu na päť dní. Vtedajší generálny riaditeľ rafinérie Slavomír Hatina musel odcestovať do Moskvy.
Mečiarov vládny kabinet znížil clo na zemiaky na nulu a odpustil dovoznú prirážku pre 80-tisíc ton zemiakov. Ako uviedli HN, na skladoch bolo už iba 10-tisíc ton zemiakov a do novej úrody chýbalo najmenej 80-tisíc ton. Podľa ministra pôdohospodárstva Petra Baca, ak by sa clo neodstránilo, zemiaky by sa museli doviezť z Poľska a stáli by až 18 korún. Jeho úradníci začali zháňať zemiaky v Poľsku. Ich cena zostala regulovaná od septembra 1994. Maximálna cena bola stanovená na 12 Sk za kilogram. Stávalo sa, že za túto cenu sa v maloobchode nedali kúpiť.
V tomto období začali platiť zákony o zdravotnom poistení a zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne, zákon o ochrane zdravia ľudí, o Sociálnej poisťovni, o zdravotnej starostlivosti. Transformáciou Národnej poisťovne vznikla Všeobecná zdravotná poisťovňa a Sociálna poisťovňa.

Energetika aj agrosektor pod tvrdou reguláciou
Generálny riaditeľ Slovenských elektrární Karol Česnek sa posťažoval, že predajné ceny elektriny nezabezpečujú také tržby, ktoré by dovoľovali elektrárňam tvoriť zdroje pre nové projekty. Elektrárne sa zaviazali, že od slovenských štátnych banských podnikov odoberú 3,16 milióna ton uhlia.
Ceny zemného plynu sa nezmenili, pre veľkoodberateľov zostali na úrovni 3,40 Sk za kubík, pre domácnosti boli nižšie.
Ministerstvo financií vyhlásilo pevné garantované výkupné ceny mlieka 6,70 Sk za liter.
Colné sadzby pre rok 1995 vláda znížila priemerne o päť percent. Zároveň boli vyhlásené zvýšené clá po prekročení dovozných kvót na viac druhov potravín. Vzťahovali sa na cestoviny, zmrzlinu, víno, niektoré liehoviny, jogurt, rastlinné oleje a margarín. Podľa prieskumu klesla na Slovensku spotreba mlieka, mäsa a múky.
Minister pôdohospodárstva Peter Baco v rozhovore pre HN vytýčil cieľ: znížiť cenu kurčiat z vtedajších 76 Sk na 55 Sk za kilogram. Informoval aj, že NBS prisľúbila agrorezortu dve miliardy korún obracajúcich sa zdrojov na financovanie.

Málo zahraničných investícií
Ku koncu roka 1994 bolo evidovaných 355-tisíc nezamestnaných, čo predstavuje mieru 14,2 percenta. Je to niečo viac ako koncom roka 1993. Rastie počet dlhodobo nezamestnaných, najhoršie sú na tom okresy na východe, ale aj Trnava.
Kumulatívny objem zahraničných investícií na Slovensku dosiahol 450 miliónov USD. Štvrtina pochádzala z Nemecka. Oproti Českej republike to bolo šesťkrát menej.
V roku 1994 získalo štátne občianstvo Slovenska 25-tisíc Čechov. Narodilo sa 68 400 detí a zomrelo 51 200 ľudí.
Štátny tajomník ministerstva financií Jozef Magula v HN napadol jednodňové obchody na Opčnej burze. Naznačil aj, že BCPB a RM-systém by sa mali zlúčiť.
Podľa teritorialistky ministerstva hospodárstva Vlasty Jonášiovej výrazná orientácia našich podnikateľov na západné trhy zabúdajúc zároveň na Východ je krátkozraká stratégia. Prihovárala sa za zvýšenia exportu na Balkán. Do Rumunska export Slovenska vzrástol, ale podľa nej bolo nedocenené Albánsko.
Rakúsko vstúpilo do Európskej únie, preto mnohé potraviny u nich výrazne zlacneli. Začala fungovať Svetová obchodná organizácia - WTO, nahradila GATT.
V prvej dekáde januára 1995 cena hliníka dosiahla 2 074 USD za tonu, prekonala tak štyriapolročný rekord. Ceny medi takisto lámali rekordy pri cene vyše 3 000 USD za tonu.

menuLevel = 2, menuRoute = finweb/ekonomika, menuAlias = ekonomika, menuRouteLevel0 = finweb, homepage = false
17. január 2026 06:12