Majitelia bytov, ale aj ich správcovia už majú záväzné pravidlá rozpočítavania tepla a teplej vody. Vo vyhláške, ktorú vydal Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, je viac možností, záleží na tom, ako sa dohodnú vlastníci bytov. Stále zostáva alternatíva teplo nemerať, ale rozpočítavať ho ako doteraz, podľa podlahovej plochy či objemu bytu.
"Predpokladám, že väčšina sa rozhodne pre možnosť, že si merače tepla nenechá namontovať. Je to aj preto, že mnohé domy potrebujú investovať do naliehavejších vecí, napríklad rekonštrukcie výťahov, ktoré stoja stotisíce," povedala Iveta Rouseková zo spoločnosti AB správcovská. Podľa nej je podiel bytov vybavených meračmi minimálny, jej spoločnosť ich inštalovala len v nových domoch.
Väčšina starších vykurovacích systémov však neumožňuje teplo merať priamo, ale pomerovými rozdeľovačmi. Ich inštalácia stojí päťtisíc korún na byt plus náklady na odčítanie údajov a ich vyhodnotenie. Podľa konateľa bratislavskej správcovskej spoločnosti AG-Expert, Alexandra Gubrica, majú pomerové rozdeľovače najmä psychologický význam pre majiteľov bytov. "Kým ich nemajú, nevedia sa správať hospodárne," zdôraznil.
Presadzujú solidaritu
Pre byty, kde sú namontované pomerové rozdeľovače, vyhláška predpisuje, aby sa 60 percent tepla rozpočítalo podľa ich údajov a zvyšok podľa podlahovej plochy. Takto sa zavádza solidarita s majiteľmi, ktorých susedia si vypli alebo utlmili kúrenie, čo sa pri obývaných bytoch zasa prejaví v zvýšenej spotrebe tepla. Podľa Josefa Lounka zo Združenia slovenských spotrebiteľov podiel 40 percent podľa podlahovej plochy znamená príliš veľkú solidaritu, navrhovali iba 20 percent. Vyhláška však umožňuje pomer nastaviť nanajvýš na 70 k 30, ale aj 50 k 50, ak sa majitelia bytov na tom dohodnú.
Pomerové rozdeľovače si, pochopiteľne, želajú majitelia bytov, ktoré majú priaznivú polohu v rámci domu. Tí si zároveň myslia, že keď sa bude teplo rozpočítavať podľa rozdeľovačov, zaplatia za to, čo naozaj spotrebujú. "Je to omyl, lebo ak si v strede domu niekto vypne kúrenie, bude mať v zime v izbách 17 stupňov a nemal by zaplatiť nič," vysvetľuje Gubric. V skutočnosti sa však cena tepla zhruba z polovice skladá z variabilnej a fixnej zložky. Tá sa musí platiť, aj keby sa v dome vôbec nekúrilo.
Vo vyhláške sa odporúča, aby sa spotreba tepla v bytoch v nevýhodnej polohe znížila vynásobením koeficientom 0,8 až 0,9 pri bytoch, ktoré sú nad nevykurovanými pivnicami či za náveternou stenou.
Princíp solidarity sa zavádza aj pri rozpočítavaní spotreby tepla na ohrev vody. Desať percent z nákladov zaplatí každý obyvateľ bez ohľadu na množstvo spotrebovanej vody.
Ako na neprístupné byty
Vyhláška pamätá aj na situáciu, keď majitelia či nájomníci nedovolia údaj z meradla odčítať alebo ak sa meradlo pokazí. Ak ide o úmysel, vypočíta sa mu spotreba tepla z priemeru spotreby ostatných bytov s prirážkou 50 percent.
Predpis tiež rieši, ako rozpočítať teplo, ktorým sa vykurujú spoločné priestory, rozlišuje sa tiež, či sa používajú na pôvodný účel alebo či ich niekto z obyvateľov má prenajaté na nekomerčné účely.
Merače tepla nie sú povinné
Keď sa pripravoval zákon o tepelnej energetike, veľa sa diskutovalo o tom, či uložiť majiteľom bytov povinnosť, aby si radiátory vybavili meračmi. Poslanci tu nakoniec presadili šalamúnske ustanovenie. Stačí, ak sa merače inštalujú do konca roka 2008. Vybaveniu bytov meračmi sa dá vyhnúť, ak sa všetci majitelia zhodnú na inom spôsobe rozpočítavania tepla.