Česi rastú rýchlejšie
Podľa analytika MESA10 Karola Morvaya budú mať výrazný vplyv na dobiehanie produktivity práce západných krajín viaceré faktory. Keďže vďaka pribúdajúcim investíciám za posledné roky rastie produktivita práce najmä v priemyselnej výrobe - v roku 2003 takmer o 13 percent, v minulom roku sa pohybovala predbežne na úrovni desiatich percent - rastie naša ekonomika rýchlejšie "Takýto rast by sa mal udržať minimálne najbližšie tri roky," tvrdí Morvay. A práve rast produktivity práce v priemyselnej výrobe, spôsobený aj pribúdajúcimi zahraničnými investíciami, rozhoduje o konkurencieschopnosti krajín.
Druhou pozitívnou zmenou by mala byť zmena parity kúpnej sily obyvateľstva, ktorá má podstatný vplyv na výpočet produktivity práce. "V posledných rokoch hrá v náš neprospech, o dva-tri roky by sa to však malo zmeniť," dodáva Morvay. Štatistiky produktivity práce by tak v budúcnosti mohli vyznieť pozitívnejšie. Dôležitým nástrojom rastu produktivity je podľa Petra Staněka zo Slovenskej akadémie vied aj znižovanie počtu pracovníkov. Avšak Morvay nepredpokladá, že by sme dobehli západné ekonomiky skôr ako o dvadsať rokov.
Aj napriek rastu našej produktivity práce sme na tom v porovnaní s Českom trochu horšie. OECD totiž očakáva u našich západných susedov nárast v tomto roku o necelých päť percent. Podľa Tótha je to spôsobené tým, že v Česku bude mať výrazný vplyv na produktivitu najmä priemysel, pričom na Slovensku sa na nej bude výrazne podieľať aj sektor služieb. Tóth to však nevidí negatívne. "Hoci bude rast produktivity nižší, vytvorí sa viac pracovných miest," tvrdí analytik.
Rôzne štatistiky
Podľa viacerých ekonómov je však nešťastné porovnávať produktivitu práce v jednotlivých krajinách. Peter Staněk zo Slovenskej akadémie vied si myslí, že tieto čísla sú neporovnateľné: "Takéto údaje o produktivite v podstate nič nehovoria." Podľa jeho slov treba pri výpočte produktivity práce brať do úvahy viaceré faktory, napríklad cenu pracovnej sily. "V tomto kontexte je naša produktivita dokonca vyššia," mieni Staněk. Náklady na prácu sú u nás totiž neporovnateľne nižšie.
Za pravdu mu v podstate dáva aj Morvay: "Existujú rôzne metódy výpočtu." Naša produktivita práce v porovnaní s eurozónou je približne 50 percent. To však iba v prípade, ak sa takáto produktivita počíta ako podiel HDP na odpracované hodiny. Ak by sme však nahradili hodiny počtom pracovníkov, boli by sme na tom až o päť percent lepšie," konštatuje.
Odhady rastu produktivity práce na Slovensku
r. 2005 - 4,1 %
r. 2006 - 5,0 %
r. 2007 - 5,2 %
r. 2008 - 4,2 %
Zdroj: ING Bank
| Produktivita práce krajín OECD | |||
| ročný priemer odpracovaných hodín | Produktivita v USD | Produktivita (HDP/odpracovanú hodinu, USA = 100) | |
| Austrália | 1814 | 34,9 | 80 |
| Belgicko | 1542 | 48 | 110 |
| Česko | 1972 | 18,2 | 42 |
| Dánsko | 1517 | 39,6 | 91 |
| Fínsko | 1718 | 36,2 | 83 |
| Francúzsko | 1453 | 47,2 | 109 |
| Grécko | 2087 | 26,7 | 61 |
| Holandsko | 1354 | 44 | 101 |
| Island | 1807 | 30,3 | 70 |
| Írsko | 1613 | 45,2 | 104 |
| Japonsko | 1801 | 30,9 | 71 |
| Kanada | 1718 | 35 | 80 |
| Kórea | 2434 | 17,1 | 39 |
| Luxembursko | 1613 | 51,1 | 117 |
| Maďarsko | 1894 | 20,7 | 48 |
| Mexiko | 1857 | 13 | 30 |
| Nemecko | 1441 | 40,6 | 93 |
| Nový Zéland | 1813 | 26,8 | 62 |
| Nórsko | 1334 | 55 | 126 |
| Poľsko | 1956 | 16,5 | 38 |
| Portugalsko | 1676 | 23,2 | 53 |
| Rakúsko | 1501 | 39,9 | 92 |
| Slovensko | 1717 | 19,9 | 46 |
| Španielsko | 1745 | 34,7 | 80 |
| Švajčiarsko | 1621 | 35,6 | 82 |
| Švédsko | 1563 | 38,1 | 88 |
| Taliansko | 1591 | 40,1 | 92 |
| Turecko | 1943 | 11,7 | 27 |
| USA | 1702 | 43,5 | 100 |
| Veľká Británia | 1673 | 37,7 | 87 |
| Zdroj: OECD (odhady za rok 2003) | |||