StoryEditor

Najviac dlhov majú krajské mestá

26.09.2005, 00:00
Životu na dlh neprichádzajú na chuť len občania, ale aj mestá. Len v tomto roku si chcú zobrať úvery za päť miliárd korún, čo je o pätinu viac ako vlani.
Životu na dlh neprichádzajú na chuť len občania, ale aj mestá. Len v tomto roku si chcú zobrať úvery za päť miliárd korún, čo je o pätinu viac ako vlani. Dlh miestnej samosprávy bol pritom ku koncu vlaňajška takmer 20 miliárd korún. Lídrami v zadlženosti sú sídla krajov. Napriek tomu, že v nich býva každý piaty obyvateľ krajiny, pripadá na ne až polovica z celkového dlhu miest a obcí na Slovensku. Vyplýva to z údajov ministerstva financií.
Bratislava vedie
Najväčší dlh, takmer šesť miliárd korún, má hlavné mesto. Bratislava si tiež vlani zobrala na pomery slovenských miest rekordnú pôžičku. Dexia banka Slovensko jej požičala vyše 80 miliónov eur, čo je v prepočte viac ako tri miliardy korún. Väčšina z toho ide na mestskú hromadnú dopravu a cesty.
"Jedným z dôvodov vysokého zadlženia Bratislavy je, že od roku 2005 by si mesto kvôli sprísneniu pravidiel v zákone nemohlo požičať ďalšie peniaze a muselo by sa zriecť niektorých rozvojových programov," povedal hovorca bratislavského magistrátu Milan Vajda.
Od januára platí nový zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy, podľa ktorého si mestá nemôžu brať nové pôžičky, ak ich dlh prekročí 60 percent bežných príjmov predchádzajúceho roka. "Tesne pred koncom roka sme si vzali úver, aby sme mohli pokračovať v rozbehnutých investíciách bez ďalšieho zvyšovania miestnych daní," doplnil Vajda. Ako dodal, so splácaním pôžičiek nemá Bratislava problémy. "Volili sme konzervatívne odhady, výška splátok je dohodnutá podľa finančných potrieb mesta, aby ich mohlo bez problémov splácať zo svojich príjmov," konštatuje Vajda.
Finančná situácia Bratislavy mohla byť o niečo lepšia, keby sa mesto nedopustilo omylu pri investovaní peňazí z japonskej emisie dlhopisov. V polovici 90. rokov si magistrát požičal na japonskom trhu bezmála dve miliardy korún. Pôžičku manažovala japonská investičná banka Nomura. Peniaze z emitovaných dlhopisov uložil magistrát dočasne v rôznych bankách. Žiaľ, takmer štyristo miliónov aj v Slovenskej kreditnej banke, ktorá neskôr skrachovala. Pohľadávku mesto po rozhodnutí vtedajšieho zastupiteľstva postúpilo na päť farmaceutických spoločností. "Z týchto pohľadávok sa vrátilo zatiaľ asi 13 miliónov korún," povedal Vajda.
Nerovnaký prístup
V rebríčku zadlženosti nasledujú Košice a Žilina s vyše poldruhamiliardovými dlhmi. Problémy so splácaním krajské mestá nemajú. Výnimkou boli pred niekoľkými rokmi Banská Bystrica a Košice. Obe to prehnali z budovaním centier a ocitli sa vo finančných suchotách.
"Košičanom pomohol štát, my sme si museli sami," poukazuje na nerovnaký prístup vlády k problémom miest hovorkyňa Banskej Bystrice Dagmar Svešníková. Stredoslovenská metropola mala pred desiatimi rokmi problémy so splácaním krátkodobého úveru, ktorý si zobrala na obnovu centra. Nakoniec jej pomohla Dexia banka, ktorá jej poskytla úver na dlhšie obdobie. Spomínaná banka pomohla aj Košiciam. Nestačilo to, približne pol miliardy im pred troma rokmi musela požičať aj vláda. Z najhoršieho sú Košičania už vonku. "Mesto si v súčasnosti plní svoje záväzky voči bankám i ostatným dodávateľom," povedala hovorkyňa košického magistrátu Zuzana Bobríková

Zadĺženosť krajských miest (v tis. Sk, 2004)
  Celkový dlh Prepočet na obyvateľa
Banská Bystrica

544  301

6,4
Bratislava

6  346  639

14

Košice

1  548  351

6,4

Nitra

330  468

3,8
Prešov

240  870

2,6

Trenčín

179  296

3
Trnava

162  803

2,3
Žilina

1  794  117

20,7
Zdroj: Ministerstvo financií SR
menuLevel = 2, menuRoute = finweb/ekonomika, menuAlias = ekonomika, menuRouteLevel0 = finweb, homepage = false
17. december 2025 15:48