V malokarpatskej oblasti ako prví každoročne ohlasujú začiatok oberačkovej sezóny drobní predajcovia burčiaka. Pozdĺž cesty pri vjazde do vinohradníckeho Pezinka ponúkajú tento nápoj v plastových fľašiach vyložených na stolíkoch a stoličkách pred svojimi domami. Podľa tohto zvyku dostala táto frekventovaná komunikácia neoficiálny názov - Štokrlíkštrase. Za liter burčiaka, ktorý mnohí vinohradníci odmietajú "okoštovať", pýtajú 50, 60 ba i viac korún. A vodiči sa zastavujú a kupujú ho.
V Modre, ktorá má dlhú vinohradnícku a vinársku tradíciu, ani v bratislavskej mestskej časti Vajnory však burčiak takto neponúkajú. Starostka Vajnôr Anna Zemanová pripomína, že vo vyspelých vinárskych krajinách ho takmer nepijú. Vajnorčanom to potvrdili aj obyvatelia partnerskej obce Alviano v Taliansku. Primátor Pezinka Oliver Solga si myslí, že pitie tohto nápoja je barbarstvo, "lebo kultúrne národy, ako sú Taliani a Francúzi, to nerobia".
Z takého víno nebude
"Z väčšiny burčiaka, ktorý sa predáva pri cestách a na vinobraniach, by žiadne dobré víno nevykyslo," povedala staršia pani, ktorá ho predáva v tržnici mestskej časti Bratislava - Rača. Jej burčiak je odkalený, neobsahuje veľa zvyškov z vylisovaného hrozna. Je rovnomerne hustý, ako mlieko. Má skôr žltú ako hnedastú či dokonca hnedozelenú farbu, ktorou sa vyznačujú niektoré burčiaky na oberačkových slávnostiach.
Hnedastá farba podľa výrobného riaditeľa Vinohradníckej spoločnosti Modra Romana Janouška znamená, že mušt nebol zasírený a mierne oxiduje. Z takého by nebolo dobré víno. Ak je burčiak z neodkaleného muštu, obsahuje viac šupiek a zároveň aj zvyškov po chemickom ošetrení viniča.
Problémová kontrola
Burčiak je podľa nášho najznámejšieho enológa Fedora Malíka "veľmi dynamické médium, na ktorom sa najlepšie podvádza a zarába". Konzument nemá možnosť posúdiť, koľko vody nalial vinohradník do nápoja. Zistiť sa to nedá ani v bežnom chemickom laboratóriu. Malík pripomína, že zariadenie na to existuje, ale na Slovensku ho nemáme. "Tento prístroj pracuje na princípe nukleárnej magnetickej rezonancie," vysvetľuje vedúci kancelárie ústredného riaditeľa Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Martin Chudý. Pomáha odhaliť falšovanie vína a vinárskych výrobkov. Zariadenie je drahé a nemá ho u nás žiadny štátny veterinárny a potravinový ústav. Burčiak sa nekontroluje ani preto, lebo na to nie sú normy.
"Burčiak sa na vinobraniach v posledných rokoch o niečo zlepšil," konštatuje šéf modranských vinohradníkov. Napriek tomu ho neodporúča kupovať pri cestách. "A keď, tak len taký, ktorý má peknú sviežu, žltú farbu a ovocnú vôňu. Ak ho predavač nechce dať najprv ochutnať, tak ho nekupujte," odporúča Janoušek.
Mali by priznať?
Na otázku HN, či predavači pri ceste do Pezinka ponúkajú burčiak legálne, primátor Solga hovorí, že majú povolenie predávať poľnohospodárske prebytky. Môžu ponúkať hrozno, ovocie, vrátane svojho burčiaka. Podmienkou je, že musia vlastniť vinicu.
Živnostenský zákon umožňuje predávať prebytky 30 dní v roku. Podľa všeobecne záväzného nariadenia mesta Pezinok, za predávanie na verejnom priestranstve sa platí tisíc korún. Ak sa predáva dlhšie, povolenie musí mať iný člen rodiny. Ten ho dostane už zadarmo.
Či pouliční predajcovia burčiaka majú také príjmy, aby ich museli uviesť v daňovom priznaní, sa dá zistiť len ťažko. Predávajú ho bez registračných pokladníc. Nemajú ani živnostenské listy, pretože ponúkajú len svoje prebytky. Kto im dokáže, koľko zarobili? Niektorí pracovníci daňového úradu v Pezinku si myslia, že nie toľko, aby to museli priznať. Jedným dychom však pripomínajú, že za prvej Československej republiky sa robili súpisy, koľko ktorý gazda čoho mal. Aj preto sa vtedy dala ustrážiť daňová povinnosť ľahšie ako teraz.
Podľa novely zákona o vinohradníctve a vinárstve z roku 2005, burčiak sa smie vyrábať výlučne z hrozna dopestovaného a spracovaného na Slovensku. Spotrebiteľovi sa môže ponúknuť od začiatku augusta do konca decembra. Konzumenti musia byť informovaní o tom, že naozaj ide o burčiak a kto je jeho výrobca. Predajcovia to musia viditeľne uviesť na výveske. Kvalitatívne normy na burčiak nie sú stanovené. Pred prijatím zákona o vinohradníctve a vinárstve v roku 1996 platila pri kontrole burčiaka v analytických a senzorických znakoch norma STN. Zrušili ju po prijatí tohto zákona. Štandardy na burčiak nemá ani EÚ.