Ministerstvo pôdohospodárstva doručilo do Národnej rady návrh zákona o chove rýb a iných vodných živočíchov, tzv. zákon o akvakultúre. Tajomník Slovenského rybárskeho zväzu Ferdinand Baláž ho považuje za skrytý začiatok privatizácie vodných nádrží. "Zakotvuje koristnícku snahu úzkej skupiny ľudí mať ich len pre seba a čo najviac z nich vyťažiť," uviedol pre HN.
Podľa vedúceho odboru štátnej vodnej správy rezortu životného prostredia Tibora Dobiáša zákon neprispeje k vyššej produkcii rýb, čo je cieľom podľa ministerstva pôdohospodárstva. Tento rezort ako predkladateľ zákona navrhuje využiť na akvakultúru z vyše 440 malých vodných nádrží 76. Fyzické aj právnické osoby by ich mohli získať prostredníctvom verejnej obchodnej súťaže. Ide o vodné plochy na južnom a západnom Slovensku. Spravujú ich vodohospodári a mnohé sú rybárskymi revírmi.
Gumený zákon
Návrh zákona, ktorý už schválila vláda, neobsahuje prílohu so zoznamom nádrží. O tom, ktoré sa stanú súčasťou akvakultúry, rozhoduje ministerstvo pôdohospodárstva. Baláž upozorňuje, že tak sa dá ich počet kedykoľvek zvýšiť. Považuje to za ohrozenie existencie rekreačného a športového rybárstva na Slovensku.
Tieto nádrže boli zriadené predovšetkým na závlahy a protipovodňovú ochranu. Pri ich výstavbe sa podľa Dobiáša neuvažovalo s intenzívnym chovom rýb. Mnohé nie sú na to prispôsobené.
Legalizovaná krádež?
Návrh zákona povoľuje chovateľovi vyloviť z nádrže až polovicu rýb. Potom sa musí lov skončiť. "Kto a ako skontroluje, či dodržal podiel výlovu, mieru rýb a čas ich ochrany? Po takomto love sa ryby sotva dostanú do predajní či na spracovanie. Preto zákon neprispeje k lepšiemu využitiu vodných nádrží a zásobovaniu trhu rybami," upozorňuje Baláž. Pripomína, že zákon neukladá novému nájomcovi majetkovo sa vyrovnať s predchádzajúcim užívateľom vody. "Niekto cudzí sa takto môže dostať k miliónovým hodnotám rybárskeho zväzu, čo by bola štátom legalizovaná krádež," dodal.
Spolu s vodnými nádržami sa z rybárskych revírov majú vyňať aj ich priľahlé prítoky, odtoky, obvodové stoky a náhony. Zákon tiež určuje, že chovateľ musí oznámiť výkon akvakultúry najneskôr do šiestich mesiacov od jeho začatia. Dobiáš to považuje za absurdné. "Je to tak, ako keby niekto prišiel predávať na trh a až po pol roku to možno ohlási jeho správcovi. Išlo by u nás asi o jediný príklad oficiálneho podnikania bez povolenia," upozorňuje. Podľa neho existuje oprávnené podozrenie, že tieto nádrže môžu slúžiť pre klientelu, ktorá chce príjemne stráviť voľný čas.
Sporná kompetencia
Zákon môže mať negatívny vplyv na ľudové rybárstvo - tvrdí člen Výboru Národnej rady SR pre pôdohospodárstvo Miroslav Maxon. Myslí si, že sa ním otvoril kompetenčný problém. Nie je totiž isté, či mal túto normu predkladať rezort pôdohospodárstva. Ten síce má v kompetencii chov hospodárskych zvierat, no vodné hospodárstvo mu nepatrí. Maxon zdôrazňuje, že pri príprave zákona sa nepostupovalo štandardne. Rybársky zväz, ako aj organizácie zaoberajúce sa chovom rýb, nemali dostatočnú možnosť sa k nemu vyjadriť. Do zákona majú právo hovoriť aj správcovia tokov.
Deklarovaný účel je len zástierka
Hovoríme s generálnym prokurátorom Dobroslavom Trnkom
Rybári tvrdia, že návrh zákona umožňuje skrytú privatizáciu vodných nádrží. Súhlasíte s tým?
-- Hlavným účelom zákona je vytvoriť na to podmienky. Najmä pri tzv. iných vodných plochách, ktorými sú podľa návrhu zákona odkryté hladiny podzemnej vody, štrkoviská, prepadliny, hliniská, pieskovne a rašeliniská. V nich by len diletant produkoval ryby. Ak ministerstvo pôdohospodárstva nevie, ako odôvodniť tento zákon, stačí sa obrátiť na štátne rybárstvo Žilina, alebo požiadať o pomoc kolegov z Českej republiky. Ochotne vysvetlia spôsob chovu rýb.
Znamená to, že zákon neprispeje k zvýšeniu produkcie rýb?
-- Systém chovu rýb je založený na celkom iných princípoch a na úplne iných vodách, než aké by sa mali využiť na evidentne komerčné účely úzkeho okruhu ľudí. Zákon treba a priori zamietnuť, lebo deklarovaný účel je len zástierka. Ministerstvo pôdohospodárstva na rokovaní vlády uviedlo, že sa týka asi 20 vodných plôch. Mám však informácie, že ide o 120 až 130 nádrží, ktorých zoznam a lokalizácia sa zatiaľ do návrhu zákona nedostali.
Je rezort pôdohospodárstva oprávnený predkladať zákon o akvakultúre?
-- Myslím si, že ho predložilo vecne nepríslušné ministerstvo. Podľa návrhu zákona kompetencie týkajúce sa evidencie rybníkov, zariadení na chov rýb, malých vodných nádrží, osobitne vhodných na chov rýb a podobne, by mali prejsť z rezortu životného prostredia na ministerstvo pôdohospodárstva. Tým by sa nepriamo novelizoval zákon o organizácii činnosti vlády a organizácií ústrednej štátnej správy.
Rybačkové párty ministerstvo nepripúšťa
Rezort pôdohospodárstva nepredpokladá, že zákon spôsobí neregulovaný výlov rýb. Podľa jeho hovorkyne Kataríny Czajlikovej, ak niekto bude využívať právo na výkon akvakultúry a platiť za to nájom, nebude organizovať rybačkové párty, lebo záujem o akvakultúru motivuje najmä zisk.
"Účelom zákona je určiť jednotné a transparentné podmienky na výkon akvakultúry a vytvoriť tak podmienky na jej optimálny rozvoj. V súčasnosti Slovensko nevyužíva svoj potenciál. Aj preto závisíme od dovozu rýb zo zahraničia, najmä kaprov z Česka," uvádza sa v stanovisku rezortu. Ministerstvo tvrdí, že pri zostavovaní zoznamu nádrží sa prihliadalo na možnosť výkonu rekreačného rybolovu, teda na prípadné zrušenie rybárskeho revíru. "Ak v blízkom okolí nie je iná vodná plocha, prípadne by bola ohrozená existencia základnej organizácie rybárskeho zväzu a možnosti výkonu rybárskeho práva obyvateľmi, nebola nádrž zaradená do zoznamu automaticky," vysvetľuje rezort postup pri výbere nádrží. Pripomína, že v 59 zo 76 vytypovaných vodných nádrží sa akvakultúra už vykonáva. Takže v zozname je len 17 nových lokalít. Tento počet nepredstavuje podľa rezortu "dramatickú zmenu možnosti rekreačného rybolovu".
Oficiálne má zákon o akvakultúre priniesť
-- optimalizáciu využitia rybničného fondu
-- vytvoriť podmienky na zachovanie a obnovu chovu chránených živočíchov
-- zabezpečiť ochranu vôd pred nepôvodnými druhmi živočíchov
-- zabezpečiť maximálnu produkciu tuzemských rýb na priamu spotrebu, a tým znížiť import rýb