Rastúca produktivita práce a klesajúce úroky z úverov zvýšia zisky podnikov. "Pozitívne hospodárske výsledky firiem vytvoria predpoklady na rast zamestnanosti a platov," konštatuje sa v analýze ministerstva financií. Kúpnu silu platov, podobne ako pri penziách, zvýši tiež klesajúca inflácia. "K rastu životnej úrovne prispeje aj postupné zhodnocovanie koruny k euru," dopĺňa prognostik SAV Pavol Kárász. Silnejšia slovenská mena zvýši kúpnu silu ľudí v zahraničí a zníži korunové hodnoty dovážaných tovarov. Príchod zahraničných investícií a peniaze z eurofondov sú ďalšími možnosťami na zvýšenie zamestnanosti, a tým aj príjmov domácností.
Drahšia voda a plyn
Cenový šok z tohto roka sa v nasledujúcom nezopakuje. "Deregulácia cien v takom rozsahu, ako v predchádzajúcich dvoch rokoch, sa už skončila," povedal ekonóm Poštovej banky Miroslav Šmál. Regulované ceny už totiž dosiahli úroveň, ktorá výrobcom a distributérom vráti náklady a zabezpečí primeraný zisk. Výnimkou bude iba vodné a stočné, ktoré zdražie približne o tretinu, čo sa vzhľadom na nízky podiel v spotrebiteľskom koši odrazí na inflácii len mierne. Podobne je to aj pri zemnom plyne. Od nového roka zdražie o 12 percent, očakávalo sa iba o dva a pol percenta. Nesúvisí to však s dereguláciou, ale s vyššími cenami ropy, ktoré zasiahli plyn aj ostatné energetické produkty.
Cena ropy je najväčšie riziko
Analytici sa zhodujú v tom, že riziká, ktoré by mohli spomaliť alebo zastaviť rast životnej úrovne, sú malé. Jedným z nich je ropa. No riziko je malé, lebo ani výraznejšie zvýšenie jej ceny nad 50 dolárov za barel (v súčasnosti 43 dolárov) nespôsobí podľa analytika Róberta Pregu z Tatra banky prepad príjmov domácností. "Neviem si predstaviť, že by ropa mohla zvýšiť infláciu tak, aby to spôsobilo reálny pokles príjmov," povedal Prega. Očakáva, že ropa by mohla mierne zlacnieť na 40 dolárov, čo je o desať dolárov viac ako predpokladá ministerstvo financií. Riaditeľ Inštitútu finančnej politiky na ministerstve financií Ľudovít Ódor však tvrdí, že tento rozdiel plánovaný trojpercentný rast penzií i platov neohrozí. Ropa síce k inflácii pridá, klesajú však ceny potravín, čo infláciu znižuje. "Inflácia sa posunie o niečo vyššie, ale pravdepodobne budú rásť rýchlejšie mzdy aj dôchodky," hovorí Ódor. Rýchlejší rast platov pomôže aj penziám. "Mzdy sa vyvíjajú v tomto roku lepšie ako sme čakali, čo pomôže dôchodcom, lebo penzie sa valorizujú nielen podľa inflácie ale aj rastu miezd," doplnil Ódor. V štátnom rozpočte ministerstvo predpokladalo, že priemerná mzda stúpne v nasledujúcom roku o šesť a pol percenta.
Volby môžu ohroziť deficit
Riziko vidí Prega v prípadnej zmene rozpočtovej politiky. Ak by vláda vzhľadom na blížiace sa voľby upustila od striedmej rozpočtovej politiky a zvýšila výdavky, stúpol by deficit, a tým aj štátny dlh. Viac peňazí by tak išlo na úhradu úrokov zo štátneho dlhu (v súčasnosti je to ročne vyše 30 miliárd korún) a menej napríklad na zdravotníctvo či školstvo. "Hrozilo by nesplnenie maastrichtského kritéria o trojpercentnom rozpočtovom deficite, čo by finančné trhy začali chápať negatívne a posilňovanie koruny by sa mohlo zmeniť na oslabovanie," povedal Prega.
Problémy môžu nastať podľa Kárásza v budúcom roku medzi malými a strednými podnikateľmi, pretože nie sú pripravení na spoločný trh únie. "Nepoznajú dostatočne európsku legislatívu a nemôžu vyvážať produkciu na trhy EÚ tak, aby efektívne využili svoje výrobné kapacity," povedal Kárász. Hrozí preto, že klesnú ich tržby a budú musieť prepúšťať zamestnancov. V nízkej sociálno-ekonomickej súdržnosti v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou vidí Kárász ďalšie riziko, ktoré by mohlo v nasledujúcom roku zatriasť ekonomikou. "Ak do týchto regiónov nebudú prúdiť peniaze v rámci aktívnej politiky trhu práce, môže dôjsť k sociálnym nepokojom a štrajkom," domnieva sa Kárász.
| Ako sa bude meniť životná úroveň | ||||
| (medziročná zmena v % - reálne, po zohľadnení inflácie) | ||||
|
2004 |
2005 |
2006 |
2007 | |
| Mzdy | 0,7 | 3,1 | 2,9 | 3 |
| Dôchodky | 0,8 | 3,2 | 3,6 | 2 |
| Zamestnanosť | 0,3 | 0,7 | 0,7 | 1 |
| Spotreba domácností | 2,7 | 4,2 | 3,9 | 4 |
| Zdroj: Ministerstvo financií SR | ||||
| Slovenská ekonomika v číslach | ||||
| (medziročné zmeny v %) | ||||
|
2003 |
2004 |
2005 |
2006 | |
| Ekonomický rast | 4,2 | 4,7 | 4,5 | 5,1 |
| Inflácia | 8,5 | 7,8 | 3,3 | 2,8 |
| Miera nezamestnanosti | 17,4 | 17,2 | 16,6 | 16,2 |
| Produktivita práce | 3,4 | 4,4 | 3,7 | 4,4 |