Posledný deň uplynulého roka prestal elektrinu do systému dodávať prvý z dvoch blokov elektrárne V1 v Jaslovských Bohuniciach. Na otázky HN nielen o tom, ako tento zdroj do budúcnosti nahradiť, odpovedal šéf sekcie energetiky na ministerstve hospodárstva Marián Naniaš.
V nedeľu Slovensko odstavilo prvý blok v Jaslovských Bohuniciach, nasledovať bude v roku 2008 druhý. Začiatkom roka sa má na konferencii rozhodnúť o ich budúcnosti. Ako môžeme využívať reaktory ďalej?
-- Prístupovú zmluvu do Európskej únie sa neodváži nikto otvoriť, lebo by sa tým vytvoril precedens pre ostatné krajiny. Nezatvárame Bohunice kvôli tomu, že by to bolo nutné, ale preto, že sme právny štát. Ja som dva a pol roka strávil v Bruseli ako lobista, a môj hlavný cieľ bol odstavenie zvrátiť. Nepodarilo sa to a ani sa to už nepodarí. Z právnej stránky je to uzatvorená záležitosť.
V1 nie je prvá ani posledná elektráreň, ktorá bola na svete odstavená. Preto sa chceme na konferencii poradiť s ľuďmi, ktorí s odstavovaním majú skúsenosť, a určiť, čo ďalej.
Možnosti sú široké, od ožarovania nábytku proti červotočom až po vyrábanie rádiofarmák. Možný je aj tréning a výcvik nového personálu, ktorý budeme potrebovať, pretože chceme stavať ďalšie bloky.
Kde by mohli vzniknúť nové jadrové bloky?
-- Sú vytypované tri lokality. V Kecerovciach pri Košiciach je takpovediac zelená lúka. Najbližšie k spusteniu nových blokov sú Mochovce. Tretí blok je stavebne dokončený na 70 percent a štvrtý blok na 50 percent. Sú tam všetky hlavné komponenty, sú tam reaktory, čerpadlá, generátory. Očakávame, že v apríli nám Enel dodá prisľúbený výsledok štúdie realizovateľnosti dostavby. Potom bude možné nakúpiť úplne najnovšiu generáciu zariadenia pre kontrolu a reguláciu, ktoré ešte chýba. To je však práve obrovská výhoda. Na projekte by kvôli už inštalovaným technológiám určite participovali české, a pravdepodobne aj ruské firmy.
Taktiež Bohunice sú veľmi nádejné. V okolí je obyvateľstvo naklonené projektu. Teritórium v Jaslovských Bohuniciach je natoľko veľké, že je možnosť postaviť tam nové bloky bez kupovania jediného štvorcového metra. Musel by sa však vypracovať nový projekt, a to by pravdepodobne trvalo o čosi dlhšie ako v prípade dokončenia blokov v Mochovciach.
Ako môžeme nahradiť výpadok výroby v bohunických blokoch?
-- Donedávna Slovensko malo skoro ideálny mix inštalovaného výkonu, zložený z jadra, vodných elektrární a klasických elektrární na fosílne palivá. V programovom vyhlásení vlády nie je odmietnutie akéhokoľvek typu zdrojov. Otázkou je, aké kapacity na to máme a koľko by to stálo.
Význam obnoviteľných zdrojov sa oprávnene zväčšuje, ale treba povedať, že nemôžu byť základným energetickým zdrojom. Dnes sú ešte drahšie ako klasické, a treba ich dotovať.
Zaujímavé sú napríklad veterné elektrárne, na Cerovej fungujú, ale nedajú sa postaviť všade. Keď prestane fúkať, potrebujete rezervné kapacity, čo výrobu elektriny len predražuje. Nevýhodou elektroenergetiky je, že elektrinu nemôžete skladovať, ale musíte ju vyrábať podľa potreby.
V sektore energetiky už niekoľko mesiacov prebieha diskusia, či má ceny tvoriť trh alebo regulátor.
-- Energetika je jediný sektor, kde štát zaručuje podnikateľom nielen zákazníkov, ale aj oprávnený zisk. Štát má preto nielen právo, ale aj povinnosť na nich dohliadať.
Dnes už ani jedna relevantná energetická firma na Slovensku okrem SEPS-u, JAVYS-u a teplární nie je úplne v rukách štátu. Každý podnikateľ má nárok na oprávnený zisk. Otázkou je jeho výška. Nemyslíme si, že energetické podniky na Slovensku by mali mať zisky 27 -- 28 percent, keď také isté podniky inde vo svete dosahujú zisky približne 7,5 percenta. Ministerstvo hospodárstva a ani ja osobne nevnímame ani jeden energopodnik ako svojho nepriateľa. Naopak, ako štát a navyše aj spolumajitelia sme povinní pre takýchto partnerov vytvárať čo najlepšie podmienky. No oni sú zase povinní tie podmienky nezneužívať.
V súčasnosti je ten prechod možno bolestivejší, lebo nevidíme dôvod na to, aby spoločnosti mali enormné zisky a zároveň to znamenalo cenové skoky pre obyvateľstvo.
Návrh regulačného zákona hovorí aj o regulácii elektriny od výrobcov a cien pre podnikateľov, čím by sa vytvoril v EÚ precedens. Môže to byť z pohľadu Bruselu schodné?
-- Nie som autorom zákona a na ministerstvo som prišiel až počas jeho tvorby. Z môjho pohľadu by som presnejšie definoval mieru nezávislosti regulačného úradu. V eurosmerniciach sa vôbec nehovorí o politickej nezávislosti regulačného úradu. Je tam jasne napísané, že sa myslí nezávislosť od elektroenergetického sektora. Nič viac. Keby znenie z eurosmernice bolo v zákone, mnoho diskusií by sa ušetrilo.
Základný princíp regulácie je regulovať čo najmenej aj čo do rozsahu, aj do dĺžky. To, čo my chceme, je preklenúť obdobie, kým bude trh otvorený skutočne, a nie iba deklaratívne. Čo sa týka silovej elektrickej energie, tá sa v návrhu objavila až neskôr. Keď sme rokovali so zástupcami regulačného úradu, argumentovali, že k niektorým informáciám sa nemôžu dostať. Aby potrebné informácie naozaj dostali tak ako o to žiadali, do zákona sa dostala aj možnosť regulovať. Podobne sa zakomponovala aj povinnosť regulátora o všetkom informovať ministerstvo. My sme si vedomí, že budeme musieť uskladňovať haldy dokumentov, ktoré pravdepodobne budeme kontrolovať až vtedy, keď to bude potrebné. Vychádzame principiálne z toho, že pokušenie je veľké, aj keď nepochybujeme o tom, že štátni úradníci sú čestní ľudia. Tento systém sa nám však zdá oveľa transparentnejší.
Regulácia silovej elektriny, pochopiteľne, do dlhodobej budúcnosti nemá zmysel a raz bude musieť skončiť, ak vôbec zavedená bude. Vidím skôr inú cestu, možnosť regulátora spätne kontrolovať náklady a nielen krátiť neoprávnené zisky, ale aj za porušenie pravidiel pokutovať. To je však otázka filozofie zákona a ide hlavne o účelnosť.
Boli ste pri rokovaniach so zástupcami Európskej komisie, na ktorých nám mali podľa ministra Jahnátka prisľúbiť prechodné obdobia na reguláciu energií?
-- Zúčastnil som sa na týchto rokovaniach. To, čo pán minister zverejnil, je pravda, a na tých rokovaniach to povedané bolo. Zástupcovia komisie ocenili, že sme návrh novely regulačného zákona s nimi diskutovali ešte pred jeho schválením. Na rokovaní s komisiou však nikdy nedostanete priamu odpoveď.
Už som spomínal, že som bol lobistom v Bruseli, a tak dokonale poznám problémy rokovaní s euroúradníkmi. Sú špeciálne cvičení na to, aby sa nezaväzovali k ničomu. Skutočný názor komisie získate až vtedy, keď daný dokument schváli parlament.
Regulácia cien môže odradiť potenciálnych investorov, ktorí nedosiahnu takú rýchlu návratnosť investícií. Nie je to určitým spôsobom zbrzdenie otvárania trhu?
-- V princípe máte pravdu. Problém je však inde a je rozvrstvený. Niekoľko rokov tu vôbec neboli regulované ceny pre podnikateľov, a konkurencia aj tak neprišla. Dominantní hráči, ktorí tu sú, zatiaľ medzi seba iných nepustia. Napriek tomu existujú silné spoločnosti, ktoré majú dostatok kapitálu, chcú prísť a pravdepodobne aj prídu na Slovensko.
Reguláciu vnímam ako dočasnú záležitosť na zlepšenie prostredia, aby sa konkurencia už objavila aj u nás. Z analýz nám jednoznačne vyplýva, že naši predchodcovia príliš rýchlo otvorili trh tam, kde aj iné, ekonomicky silnejšie krajiny chránili svoje záujmy viac.
Marián Naniaš
Od 70. rokov pôsobil v Jaslovských Bohuniciach na postoch od operátora po hlavného inžiniera. Tri roky strávil v Moskve v Svetovej asociácii prevádzkovateľov jadrových elektrární, neskôr spolupracoval na viacerých medzinárodných jadrových projektoch. Dva a pol roka bol prvým slovenským energetickým lobistom v Bruseli. Od vstupu Slovenska do EÚ pôsobil v súkromnej sfére. Od 1. novembra 2006 je poverený zastupovaním funkcie generálneho riaditeľa sekcie energetiky na ministerstve hospodárstva.