Už onedlho bude zverejnený návrh nového rozpočtu Európskej únie a s ním aj očakávané zmeny v prerozdeľovaní eurofondov. Okrem tohto odvetvia však Únia potrebuje reformy aj v iných oblastiach, a tou najdôležitejšou je dôvera obyvateľstva v samotnú inštitúciu. Tá totiž v posledných rokoch výrazne klesla. O budúcnosti Európskej únie a našom mieste v nej diskutovali odborníci na diskusnom fóre v rámci cyklu Dobehne tiger do cieľa? HN vám prinášajú najdôležitejšie závery.
Únia nám pomohla, ľudia to nevedia
Nárast populizmu a krajne pravicových strán je možné pozorovať v mnohých európskych štátoch vrátane Slovenska. Ako uviedla riaditeľka Inštitútu finančnej politiky Lucia Šrámková, to je dôsledkom tlakov spôsobených predovšetkým pomalým rastom príjmov domácností, ktorý je podobný tomu po druhej svetovej vojne. „Ďalšia časť problému je, že po kríze sa prehĺbili príjmové nerovnosti, a to vytvára ďalšie tlaky,“ vysvetlila. Dodala však, že je jasný rozdiel medzi postkomunistickými krajinami, ktoré sú v Únii a ktoré nie. „Štáty, ktoré mali to šťastie a stali sa súčasťou EÚ, rástli výrazne rýchlejšie,“ spresnila. Únii však chýba dobudovanie infraštruktúry, a to je moment, ktorý spúšťa napätie medzi členskými krajinami. Ide predovšetkým o bankovú úniu, ktorá bola dôvodom viacerých sporov. Ekonomická radkyňa ...
Zostáva vám 85% na dočítanie.