Nechcú platiť daň z pôdy
Tento stav podľa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory nepriaznivo ovplyvňujú aj rozhodnutia obecných samospráv, ktoré zvýšili dane z nehnuteľností na rok 2005 vrátane dane z pozemkov v rozsahu až do 70 percent v porovnaní so súčasnými sadzbami. Rovnako sa objavujú snahy zvyšovať nájomné za pôdu Slovenským pozemkovým fondom. Hrozba zvyšovania dane z nehnuteľností sa však netýka len poľnohospodárov, ale aj podnikateľov v potravinárskom priemysle. "Predstavenstvo Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory upozorňuje, že tlak na zvyšovanie daní a nájomného za pôdu nedokážu mnohé poľnohospodárske subjekty eliminovať ani pri zvýšenej podpore z únie," uviedol pre HN predseda komory Ivan Oravec. "V prípade bankrotu ďalších farmárov sa ľahko môže stať, že ďalšie plochy poľnohospodárskej pôdy zostanú nevyužité," dodal. Poľnohospodári v parlamente chceli, aby bola aspoň určená horná hranica jej možného zvýšenia. "Žiaľ, ani túto požiadavku zákonodarcovia neakceptovali," dodal Oravec. Komora preto opätovne žiada poslancov, aby tento problém vyriešili.
Úžitok z pôdy majú mať všetci
Podľa riaditeľa ekonomickej sekcie Združenia miest a obcí Slovenska Jaroslava Mrvu združenie nikdy nesúhlasilo, aby sa daň z pôdy neplatila, ako to požadujú poľnohospodári. "Podľa daňovej reformy mala byť daň z pozemkov jediným príjmom obcí. Východiská financovania reformy verejnej správy deklarovali, že budú zdanené všetky pozemky, stavby a objekty," konštatuje. Samospráva si je vedomá, že sa podnikatelia obávajú zvýšenia poplatkov zo strany obcí. "Zabúda sa však, že fiškálna reforma hovorí o tom, že každá služba sa predáva, má určitú hodnotu a občan by mal za ňu zaplatiť. Obce hospodária so svojím majetkom a teda aj s pôdou tak, aby mali z nej prínos aj iní občania. A nielen ten, kto pozemok užíva," dodal J. Mrva.
Chce zmeniť európske dotačné pravidlá
Slovenský europoslanec a exminister pôdohospodárstva Peter Baco síce tvrdí, že nepozná situáciu vo všetkých štátoch únie, "ale určite dve desiatky z nich nevyberajú od svojich poľnohospodárov daň z pôdy. Táto daň tak diskriminuje našich agropodnikateľov", tvrdí. Baco informoval o svojej iniciatíve, podľa ktorej chce dosiahnuť, aby sa priame platby poľnohospodárov v nových členských štátoch únie vyrovnali dotáciám farmárov z pôvodnej európskej pätnástky. Podľa neho je tento zámer síce "beh na dlhej trati", ale o niekoľko rokov by mohol byť úspešný. Mnohí europoslanci totiž ani teraz nevedia, že farmári z východných krajín dostávajú nižšie dotácie z európskych fondov ako ich vyspelejší konkurenti.
Názory dvoch rezortov
Podľa hovorkyne ministerstva pôdohospodárstva Kataríny Czajlikovej v tomto roku príde do poľnohospodárskeho sektora približne 10,1 miliardy korún, čo predstavuje medziročný nárast o 18 percent. Z toho 2,3 miliardy sa už vyplatilo v marci ako národný doplatok k priamym platbám a 7,8 miliardy zo zdrojov Európskej únie teraz nabieha farmárom na účty. "Daň z pôdy je jednou z častí rozpočtových príjmov samospráv, o ktorej rozhodujú obce a mestá samy. O jej zvyšovaní sa zatiaľ hovorí iba predbežne. Uvidíme, ako sa vyvinie situácia v budúcom roku a podľa toho budeme aj konať," konštatovala pre HN Czajliková.
Zrušenie dane z pôdy alebo nulovú sadzbu, podobne ako je to v okolitých krajinách, ministerstvo financií nevidí reálne - uviedol jeho hovorca Peter Papánek. "Je na každej obci a meste, či zvýši, zníži alebo zavedie nulovú sadzbu a následne si obháji svoje kroky pred miestnymi podnikateľmi. To je princíp decentralizácie samospráv," dodal.