Kohézna obálka pre Slovensko z rozpočtu Európskej únie (EÚ) na ďalšie programové obdobie rokov 2021–2027 by mala byť nižšia. Dôvodom je, že Slovensku sa darilo, má historicky najnižšiu nezamestnanosť a krajina sa približuje k hranici 90 percent priemeru európskej životnej úrovne.
Eurorozpočet by mal mať zároveň úplne inú štruktúru, tretina z neho pôjde na nové priority EÚ. Priblížil to vo štvrtok na tlačovom brífingu v Bratislave podpredseda Európskej komisie (EK) Maroš Šefčovič spolu s podpredsedom vlády SR pre investície a informatizáciu Richardom Rašim (obaja Smer-SD).
Iná štruktúra rozpočtu
Nový rozpočet EÚ bude mať podľa Šefčoviča úplne inú štruktúru ako doteraz a dôvodom je odchod Británie a nové priority, na ktorých sa dohodli lídri počas bratislavského summitu. Ide o boj s terorizmom, lepšiu výmenu bezpečnostných informácií či priority zamerané na mladých ľudí. "Ak doposiaľ boli také dve veľmi dominantné kapitoly, jedna na kohéziu, druhá na spoločnú poľnohospodársku politiku, ktoré tvorili vyše 80 percent rozpočtu, tak teraz ten rozpočet je rozdelený zhruba na tretiny. Tretina na kohéznu politiku, tretina pre poľnohospodárov a tretina pre podporu týchto nových politík," ozrejmil podpredseda EK.
Na vykrytie nových politík a minimalizovanie dôsledkov brexitu by mal slúžiť rozpočet, ktorý má hodnotu 1,11 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) 27 členských krajín Únie. Šefčovič dodal, že v priebehu 4 – 5 týždňov bude jasné, ako bude na základe legislatívnych návrhov vyzerať kohézna politika aj pomoc pre poľnohospodárov.
Slovensko aj naďalej zostane čistým prijímateľom. "Ale tá kohézna obálka bude pre Slovensko nižšia, lebo jednak sa nám darilo, jednak máme historicky nízku nezamestnanosť, máme veľkú úspešnosť našich školákov v dokončení školskej dochádzky, čo je napríklad pomerne veľký problém v južných krajinách a je tam niekoľko ďalších kritérií, ktoré budú túto kohéznu obálku ovplyvňovať," pripomenul.
Šefčovič zároveň priblížil, že sa v rámci poľnohospodárstva podarilo presadiť, aby v budúcnosti priame platby získavali len tí, ktorí sú aktívnymi farmármi a aby priame platby nadväzovali na výsledok ich produkcie. Nemali by tak byť vyplácané paušálne tým, ktorí vlastnia pôdu. Definícia aktívneho farmára bude podľa neho závisieť od jednotlivých členských krajín. "Myslím si, že je to to, po čom volajú slovenskí poľnohospodári a verím, že to prispeje k tomu, aby naozaj aj tie priame platby boli adresnejšie, aby prinášali dobrý výsledok," poznamenal Šefčovič.
Priority Slovenska
Podľa Rašiho bolo prioritou Slovenska, aby kohézna politika a čerpanie eurofondov bolo prítomné aj v ďalšom programovom období. "Ten prvý návrh je z môjho pohľadu jasným, ale aj pozitívnym signálom," zdôraznil s tým, že sa diskutovalo, či vôbec v návrhu viacročného finančného rámca (VFR) EÚ bude aj kohézna politika a vyrovnávanie regionálnych rozdielov.
Ďalšou slovenskou prioritou podľa Rašiho bolo, aby bola väčšia možnosť flexibility presunu finančných prostriedkov presne podľa národných potrieb. Pozícia SR bola jasná aj v tom, aby sa vytvárali programy podľa potrieb regiónov, kam majú byť smerované. Slovensko podporuje podľa neho aj menej byrokracie a zjednodušenie procesov pri prijímaní európskych prostriedkov.
"Tu by sme chceli, aby naozaj bol dôležitý výsledok, ktorý sa dosiahne, a nebola tá absolútna sústredenosť na ten formálny byrokratický proces," skonštatoval Raši. Súčasne by mala byť podľa neho nižšia miera spolufinancovania prijímateľov, aby platili pri realizácii eurofondov čo najmenej. Raši zdôraznil, že SR bude mať požiadavku, aby aj po ukončení finančného rámca bol priestor troch rokov na dočerpanie financií na projekty, ktoré sa už realizujú.
Slovensko má podľa Rašiho možnosť okrem eurofondov čerpať aj prostriedky z centrálne koordinovaných programov, ktoré sú vyplácané priamo z úrovne EK. Ako dodal, tu má SR veľkú rezervu, pretože tak by mohol byť kompenzovaný prípadný pokles príjmov z obálky pre Slovensko.
Šefčovič pre vyhnutie sa prudkým výkyvom v rozpočte navrhol systém tzv. záchrannej siete, aby bola stanovená hranica, pod ktorú by sa žiadna krajina v novej finančnej perspektíve nemala dostať a tiež strop, ktorý by nemal byť prekročený. Aj o tomto budú rokovať v stredu na úrovni podpredsedov EK spolu s komisárom EÚ pre rozpočet Güntherom Oettingerom.