Environmentálne združenia a organizácie považujú programové vyhlásenie vlády v oblasti životného prostredia za málo konkrétne. Rezortný minister Jaroslav Izák zdôrazňuje, že kladie dôraz na ochranu prírody a protipovodňové opatrenia. Najdôležitejším bodom sú však podľa neho tri piliere trvalej udržateľnosti životného prostredia -- sociálny, ekonomický a environmentálny. Bez nich sa nedá garantovať ochrana zdravia obyvateľov, hospodársky a sociálny rozvoj spoločnosti
Večné pravdy
Text tejto kapitoly vládneho programu sa v mnohom podobá zámerom bývalej Dzurindovej vlády. Niektoré pasáže sú opísané od slova do slova, iné parafrázované. Príkladom sú spomínané tri piliere alebo pasáž o presadzovaní trhových mechanizmov a ďalších ekonomických nástrojov, ktoré môžu dať impulz na rozvoj malého a stredného podnikania. Ekológovia to však nevnímajú príliš negatívne, hoci Martin Hojsík z organizácie Greenpeace tvrdí, že v programe terajšej vlády "ide o všeobecné deklarácie, ktoré sa ťahajú od 90. rokov minulého storočia".
Iní ochranári označujú zámery vlády za komplexné, ale zároveň sú príliš technokratické. "Potreba ochrany prírody a krajiny sa väčšinou odôvodňuje ďalším rozvojom cestovného ruchu alebo posilnením produkčných funkcií lesa. Vláda tak považuje prírodu a krajinu za prostriedok ďalšieho ekonomického rozvoja, s čím nesúhlasíme," argumentuje Ľubica Trubíniová z Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia. Pekne formulované ciele môžu podľa nej viesť k opačným výsledkom.
Dohodnú sa konečne ministri?
Program novej vlády sa snaží zladiť zákony týkajúce sa hospodárenia v lesoch, čo by malo prispieť aj k vyriešeniu dlhoročného kompetenčného sporu medzi rezortmi pôdohospodárstva a životného prostredia. Ich šéfovia sa však zatiaľ nechcú vyjadrovať k tomu, kto by mal spravovať národné parky: lesníci, alebo ochranárske organizácie. "Myslím si, že je to spomenuté vo vyhlásení. Verím, že ho budeme napĺňať tak, aby spor nebol vypuklý," zdôraznil Izák. Problém hospodárenia v Tatranskom národnom parku zaťažoval predchádzajúcu koalíciu, hoci obidva rezorty riadili nominanti SMK. Počas štyroch rokov vlády sa na tom nedohodli, pretože nedokázali urobiť novú zonáciu Tatier.
Exminister životného prostredia László Miklós za hlavný nedostatok kapitoly životné prostredie považuje to, že program nehovorí, kde vláda vezme na potrebné opatrenia peniaze. Málo financií je však podľa neho dlhodobým problémom rezortu.
Súlad ochranárov a podnikateľov
Ochranárov prírody a podnikateľov spája snaha vlády prispieť k rozvoju obnoviteľných energetických zdrojov. "Potenciál slovenského trhu je obrovský, a tak pri výrobe a montáži slnečných kolektorov si sľubujeme aj zvýšenie zamestnanosti," vyhlásil riaditeľ Thermo/solaru v Žiari nad Hronom Milan Novák. Od vlády očakáva, že si osvojí návrh predchádzajúceho vedenia rezortu hospodárstva. Podľa neho by sa mal jeden štvorcový meter solárneho panela určeného pre domácnosti podporiť dotáciou tritisíc korún. Ochranári odporúčajú, aby vláda zapracovala motivačné nástroje na rozšírenie obnoviteľných zdrojov energií do daňového systému.
Krok podľa vzoru raka
Program vlády podľa premiéra Roberta Fica plne korešponduje s ústavou. Tá definuje, že naše hospodárstvo sa zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky. Environmentálne organizácie preto upozorňujú, že ekologický princíp už koalícia porušila zrušením samostatného výboru Národnej rady pre životné prostredie, lebo vytvorila spoločný výbor s pôdohospodárstvom. "Došlo tak k degradácii významu a postavenia ochrany životného prostredia," konštatujú vo svojom vyhlásení. Podľa organizácie Greenpeace je smutné, že v čase, "keď výkonná a zákonodarná moc rozvinutého sveta čoraz viac dbá o túto problematiku, náš parlament sa vydal opačnou cestou."