Slovenskí farmári môžu v nasledujúcich rokoch získať z Európskej únie priame platby vo výške 4,4 miliardy eur. Ako v utorok na Celoslovenských dňoch poľa v Dvoroch nad Žitavou vyhlásil podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič, ide o sumu, ktorá sa ešte môže zmeniť. „V každom prípade sme v porovnaní s okolitými krajinami dopadli celkom dobre, podobne ako Česká republika so 7,7 miliardami eur. Celý proces je na začiatku a ešte bude priestor ďalej rokovať,“ povedal Šefčovič.
Na najväčšiu celoslovenskú poľnohospodársku prehliadku sa prišiel pozrieť aj premiér Peter Pellegrini (Smer-SD). Ten farmárom prisľúbil väčšiu podporu zo strany vlády a zmeny v dotačnej politike.
„Musíme si povedať, ako budeme ako vláda pokračovať v priamych podporách našim poľnohospodárom, ako budeme dorovnávať podporu, aby boli konkurencieschopní so svojimi zahraničnými kolegami. Po 14 rokoch nášho členstva v EÚ, po 14 rokoch, kedy sme si plnili všetky domáce úlohy, ktoré nám dal Brusel, majú naši farmári nárok, aby dostávali rovnaké dotácie ako poľnohospodári vo Francúzsku alebo v Nemecku. Už teraz sme vybojovali na nasledujúce programové obdobie viac, ale stále to nie je tých 100 percent, ktoré by si naši poľnohospodári zaslúžili,“ skonštatoval premiér.
Ako zdôraznil, v nasledujúcom období je potrebné rozdeľovať dotácie tak, aby sa ušli predovšetkým roľníkom, ktorí na svojej pôde aktívne hospodária a zamestnávajú ľudí. „Podpora pre tých, ktorí iba vlastnia pôdu a berú na ňu dotácie, musí prestať. Musíme zvýhodňovať tých, ktorí sú aktívni, ktorí chovajú zvieratá, pestujú plodiny, vyrábajú potraviny. Tak bude nastavená aj nová politika, ktorá bude zohľadňovať aktívnych farmárov,“ skonštatoval Pellegrini.
Podľa premiéra v súčasnosti predstavuje poľnohospodárstvo celý komplex problémov, ktorým by sa mala z dlhodobého hľadiska venovať pripravovaná koncepcia. „Vítam, že v najbližších mesiacoch sa spolu s odborníkmi a s tými, ktorí reálne na poliach pracujú, vytvorí dokument Poľnohospodárstvo na Slovensku do roku 2030, ktorý jasne zadeklaruje, kde poľnohospodárstvo chceme mať a čo preto chceme každý rok urobiť,“ povedal Pellegrini.
Zároveň zdôraznil, že vypracovaný dokument by sa nemal dodatočne meniť ani po zmene vlád. „Od stanovených cieľov by sa už nemalo upúšťať. Nová vláda môže akurát meniť nástroje, akými ich chceme dosiahnuť. Naše poľnohospodárstvo by malo získať istotu v tom, nakoľko bude Slovensko potravinovo sebestačné, čo sa tu bude pestovať ako sa budeme vyrovnávať s klimatickými zmenami či ako v ňom zabezpečíme primeranú a vzdelanú pracovnú silu,“ vysvetlil premiér.
Práve nedostatok pracovníkov môže byť podľa Pellegriniho ďalší problém, ktorý farmári budú musieť riešiť. „Ak tlačíme poľnohospodárov, aby prešli z tých veľkých hektárov repky olejnej, obilnín a kukurice na zeleninu a na zakladanie ovocných sadov, tak začíname mať obrovský problém s tým, kto v tých sadoch príde tie jablká na jeseň oberať, kto bude vyťahovať zo zeme cibuľu a mrkvu. V tomto smere musíme vytvoriť také podmienky, aby ľudia boli motivovaní v poľnohospodárstve pracovať,“ dodal premiér.