Počtom jaskýň a priepastí sa radí Slovensko v pomere k rozlohe medzi jaskyniarske veľmoci. Ich potenciál však nie je dostatočne využitý. V cestovnom ruchu z neho najviac ťaží dvanásť verejnosti prístupných jaskýň. Ročne ich navštívi okolo 650-tisíc turistov. Klimaticky vhodné jaskyne sa využívajú aj na speleoterapiu a niektoré na náročnejšie prehliadky pod dohľadom jaskyniarskej vodcovskej služby.
Drvivá väčšina z vyše päťtisícového zoznamu jaskýň ostáva pred turistami utajená. Sú teritóriom, v ktorom pracuje osemsto dobrovoľných jaskyniarov združených v Slovenskej speleologickej spoločnosti.
O jaskyne, ktoré sú súčasťou národného prírodného dedičstva, sa stará Správa slovenských jaskýň v Liptovskom Mikuláši. Je príspevkovou organizáciou ochrany prírody rezortu životného prostredia. Prevádzkuje sprístupnené jaskyne a zaoberá sa ochranou, výskumom i propagáciou celého jaskynného potenciálu Slovenska.
Podľa odborníkov by do sprístupnených jaskýň mohlo chodiť viac ľudí bez nepriaznivého dosahu na ich ochranu. Návštevnosť tých najatraktívnejších, ako sú Demänovská jaskyňa slobody, Belianska jaskyňa, Dobšinská ľadová jaskyňa či Ochtinská aragonitová jaskyňa, sa v letných mesiacoch síce blíži k hranici možností, ale tie menej navštevované majú rezervy.
Aj preto chce Správa slovenských jaskýň zlepšiť propagáciu a pritiahnuť viac turistov predovšetkým do Národného parku Slovenský kras. Jeho jaskyne sú už vyše desať rokov súčasťou svetového prírodného dedičstva UNESCO, ale na ich návštevnosti sa to zatiaľ neprejavilo.
Zlý marketing
Slabý záujem je najmä o Gombaseckú a Jasovskú jaskyňu, ale aj o Domicu. Hlavným dôvodom je nedostatočný marketing a nerozvinutá infraštruktúra cestovného ruchu, myslí si Karin Kohuláková, vedúca Turisticko-informačného centra v Rožňave. Na rozdiel od maďarského Národného parku Aggtelek, ktorý so Slovenským krasom bezprostredne súvisí, príde do tohto územia nepomerne menej turistov. Kým jaskyňu Baradla si prezrie ročne okolo 180-tisíc ľudí, Domicu, ktorá je slovenskou súčasťou jaskynného systému, triapolkrát menej.
Dôvodom je aj spôsob spravovania chráneného územia a iný systém ochrany prírody. Správa Národného parku Aggtelek sa okrem ekológie stará tiež o cestovný ruch a je skutočným správcom územia. "Máme na starosti všetko, čo sa v parku deje, a dokážeme tak efektívne usmerňovať rôzne aktivity, navyše hospodárime s omnoho vyšším rozpočtom ako kolegovia na Slovensku," tvrdí riaditeľ Aggateleku Gábor Salamon.
Za komunizmu boli jaskyne plnšie
Návštevnosť slovenských jaskýň v porovnaní s obdobím spred roku 1989 klesla. V uplynulých rokoch sa stabilizovala medzi 600- až 700-tisíc osôb. Rekordných vyše trištvrte milióna návštevníkov zaznamenali sprístupnené jaskyne koncom 80. rokov. Vlani si ich prezrelo o niekoľko desiatok tisíc ľudí menej ako rok predtým, čo však súvisí s prechodným uzatvorením Harmaneckej jaskyne kvôli výstavbe vstupného areálu a azda i s menším záujmom turistov z Poľska, uvádza Ľubica Núdziková, vedúca prevádzky jaskýň a marketingu Správy slovenských jaskýň.
Cieľom organizácie je znižovať nepriaznivé vplyvy človeka na jaskyne a zlepšovať ponúkané služby. Súčasťou tohto plánu sú i pravidelné investície do údržby technického vybavenia jaskýň, ako aj do postupnej obnovy areálov a priľahlej infraštruktúry. Správa na to využíva peniaze získané na vstupnom a ostatných službách, ktoré ročne predstavujú okolo 55 miliónov korún.
Správa uvažuje aj o sprístupnení ďalších jaskýň. Do úvahy prichádza napríklad Demänovská jaskyňa mieru či Liskovská jaskyňa pri Ružomberku. Podľa Jozefa Hlaváča, riaditeľa Správy slovenských jaskýň, starostlivosť a prevádzkovanie jaskýň je na úrovni jaskyniarsky najvyspelejších krajín sveta.
Jaskyne na prenájom
V západnej Európe sú významnou súčasťou cestovného ruchu jaskyne najmä v Rakúsku, Taliansku, vo Francúzsku, ale i v Slovinsku. Veľký záujem je aj o jaskyne prehistorického človeka s nástennými maľbami, ako sú francúzska Leschaux či španielska Altamíra. V niektorých európskych krajinách umožňuje legislatíva verejnosti tiež spoznávanie nesprístupnených jaskýň či ich prenájom na podnikateľské účely.
Na Slovensku je to skôr naopak. Prísne zákony a komplikované procedúry udeľovania výnimiek nás brzdia v objaviteľskej a prieskumnej práci, tvrdia dobrovoľní jaskyniari. Napríklad obvinení z porušovania zákonov o ochrane prírody boli aj aktéri najvýznamnejšieho jaskyniarskeho objavu v posledných rokoch, keď pred dvoma rokmi našli vo Vysokých Tatrách Jaskyňu mesačného svitu, ktorá je dnes prevýšením 433 metrov najhlbšou na Slovensku.
Turisti chcú dobrodružstvo
Alternatívou k sprístupneným jaskyniam sú tie so speleologickou vodcovskou službou, ktoré sa tešia čoraz väčšej popularite. Zatiaľ fungujú tri. Možno si ich prezrieť v jaskyniarskom výstroji. Skupinka návštevníkov prechádza po prehliadkovej trase pod dohľadom sprievodcu. Jaskyňa je bez betónových chodníkov a osvetlenia, vybavená v kritických úsekoch len drevenými lavičkami, rebríkmi a lanovými premosteniami.
"Takýto spôsob prehliadky sa najviac blíži k pôvodnému duchu jaskyniarstva a je šetrný k prírodnému prostrediu," hovorí Jaroslav Stankovič, prevádzkovateľ Krásnohorskej jaskyne v Národnom parku Slovenský kras pri Rožňave. "Prekvapil ma obrovský záujem najmä zahraničných turistov, ktorý nestačíme uspokojovať," dodal.