Slovenská republika hospodárila v minulom roku so schodkom 1,04 percenta hrubého domáceho produktu (HDP), čo predstavovalo 884,4 milióna eur. V pomere k HDP to predstavuje najnižší deficit verejných financií v histórii SR. Konštatuje to ministerstvo financií v Štátnom záverečnom účte SR za rok 2017, ktorý schválil parlament.
Rezort financií uviedol, že rozpočet na rok 2017 pôvodne predpokladal deficit na úrovni 1,29 percenta HDP. Priemerný schodok v krajinách Európskej únie (EÚ) bol vlani vo výške jedného percenta HDP.
Minister financií Kažimír informoval o predaji 50-ročného štátneho dlhopisu.
"Slovenská republika v roku 2017 súčasne znižovala deficit aj verejný dlh, ktorý dosiahol úroveň 50,9 percenta HDP, a poklesol tak štvrtý rok v rade," konštatuje ministerstvo v materiáli. Oproti predchádzajúcemu roku sa dlh znížil o jeden percentuálny bod. Priemerná výška verejného dlhu v EÚ bola vlani na úrovni 81,6 percenta HDP.
K zníženiu deficitu verejných financií prispel podľa ministerstva dosiahnutý hotovostný schodok štátneho rozpočtu, ktorý bol oproti rozpočtovanej úrovni nižší o 773 miliónov eur. Hotovostné príjmy štátneho rozpočtu dosiahli v minulom roku 14,014 miliardy eur, výdavky 15,234 miliardy eur.
Pokračujúci rast ekonomiky
Hospodárenie verejnej správy bolo podľa rezortu financií pozitívne ovplyvnené pokračujúcim rastom slovenskej ekonomiky aj dosiahnutým hospodárením viacerých subjektov verejnej správy. Hospodársky rast dosiahol 3,4 percenta, vytvorilo sa 51 tisíc nových pracovných miest a miera nezamestnanosti dosiahla ku koncu roka 8,1 percenta, vyčísľuje dokument.
Daňové a odvodové príjmy verejnej správy za rok 2017 boli oproti schválenému rozpočtu vyššie o 250 miliónov eur. "Pozitívne sa skončilo hospodárenie Sociálnej poisťovne a oblasti verejného zdravotného poistenia, na ktoré mali vplyv najmä vývoj zamestnanosti a rast miezd," dodáva ministerstvo.
Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) uviedol, že rast ekonomiky, ako aj zamestnanosti na Slovensku v minulom roku mal pozitívny vplyv na vývoj minuloročného štátneho rozpočtu. Tento trend sa prejavil aj v miestnej i krajskej samospráve. Obce, mestá i vyššie územné celky ukončili predchádzajúci rok s prebytkom viac ako 450 miliónov eur.
Nedostatočné čerpanie eurofondov
Napriek pozitívnym trendom však Slovensko bude musieť popracovať na zlepšení čerpania európskej finančnej pomoci, ako aj na zlepšení súdnictva. NKÚ upozornilo na nedostatočné tempo pri čerpaní európskej finančnej pomoci, najmä z dôvodu zdĺhavej a náročnej byrokracie, ale aj na nízku účinnosť a efektívnosť projektov spolufinancovaných z EÚ zdrojov.
Ide napríklad o projekty súvisiace so zvyšovaním vzdelanostnej úrovne príslušníkov minoritných skupín (58 miliónov eur), s elektronizáciou slovenského zdravotníctva (88 miliónov eur), či podporou poľnohospodárov.
Negatívny trend vníma NKÚ aj v súdnictve, kde priemerný počet vybavených vecí pripadajúcich na jedného sudcu bol 281 a táto minuloročná skutočnosť výrazne zaostáva za plánom, ktorý bol na úrovni 525 vybavených vecí. Závery kontroly projektu ESO premietol kontrolný úrad aj do svojho stanoviska k záverečnému účtu a poukázal na fakt, že medziročne stúpli náklady na správu okresných úradov o takmer 6 miliónov eur, pričom tento ukazovateľ rastie tretí rok po sebe.