Mnohé z problémov, ktoré mala vláda pred desiatimi rokmi, sa dnes zdajú zvláštne, niektoré zostali doteraz. V rubrike Retro prinášame, čo dominovalo v ekonomickom a politickom živote tých čias.
Prezídium Fondu národného majetku Slovenskej republiky rozhodlo pred desiatimi rokmi o predaji 67 percent akcií akciovej spoločnosti Duslo Šaľa spoločnosti Prezam, a. s., Šaľa. Kupujúci získal akcie Dusla v nominálnej hodnote 2,13 miliardy Sk za 2,67 miliardy Sk. To znamená, že za jednu akciu zaplatil približne 1 250 korún. Prvá platba, ktorá sa uhrádzala pri podpise kúpnej zmluvy bola 50 miliónov Sk a predstavovalo to 1,9 percenta celkovej hodnoty.
Pri stanovovaní kúpnej ceny sa brali do úvahy také faktory ako napríklad riešenie ekologického dlhu, stratovosť niektorých výrobní, vysoká úverová zaťaženosť, vlastníctvo dubiózneho majetku a jeho vysoká odpisovosť či nedobytné pohľadávky.
Nadobúdateľom akcií bola akciová spoločnosť, na ktorej mali účasť zamestnanci Dusla. Parlament prijal v júli 1995 zákon, podľa ktorého bolo Duslo pre štát "strategicky dôležitou akciovou spoločnosťou". Po predaji akcií zostal FNM 30-percentný podiel na základnom imaní, čím sa jeho právomoci rozhodovať o spoločnosti obmedzili.
Duslo Šaľa bolo do roku 1990 súčasťou národného podniku Chemické závody Juraja Dimitrova Bratislava (dnes Istrochem, a. s., Bratislava). Vláda ČSR svojím uznesením č. 333 schválila "Úvodný projekt výstavby závodu na výrobu dusíkatých hnojív v Šali". Podnik začali stavať v septembri 1958 a dokončili ho v roku 1983, keď sa skončila piata etapa jeho budovania. Samostatným štátnym podnikom je od júla 1989.
Privatizácia firmy
Privatizáciu Dusla schválilo už na jeseň 1994 ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku vedené Milanom Janičinom. Podľa tohto rozhodnutia sa 97 percent akcií spoločnosti malo zaradiť do ponuky druhej vlny kupónovej privatizácie a tri percentá účastín sa mali vložiť do Reštitučného investičného fondu.
Akciovú spoločnosť Prezam založilo 17 vedúcich pracovníkov Dusla. Už vo svojich stanovách bola povinná ponúknuť akcie všetkým zamestnancom podniku. Kontrolný balík 34 percent akcií zostal v rukách zakladateľov spoločnosti Prezam. Upisovanie akcií sa začalo v októbri 1995. Jozef Kollár, riaditeľ Dusla, priznal, že o privatizáciu podniku sa uchádzalo niekoľko zahraničných záujemcov. Chceli kúpiť iba niektoré výrobne hnojív a organickej chémie.
Nie každému sa páčila privatizácia podniku. Proti bolo občianske združenie Výbor na obranu práv majiteľov investičných kupónov (VOPMIK), ktoré založil Milan Janičina spolu s Vladimírom Miškovským a Gabrielou Kaliskou. V júli a auguste 1995 dal VOPMIK na Obvodnú prokuratúru Bratislava II podnety. V nich VOPMIK žiadal prokuratúru, aby podala na príslušnom súde návrh na určenie neplatnosti prevodu majetku 17 privatizovaných spoločností, ktoré vznikli na základe rozhodnutí. Nimi sa ich majetok mal vložiť do akciových spoločností, pričom časť akcií sa mala zaradiť do druhej vlny kupónovej privatizácie.
Zvyšných 30 percent akcií Dusla Šaľa predal Fond národného majetku v auguste 1996. Kúpna cena 30 percent akcií v menovitej hodnote 0,95 miliardy Sk, stanovená fondom, predstavovala 0,18 miliardy Sk. Základné imanie spoločnosti bolo v tom čase 3,18 miliardy Sk. Zvyšné tri percentá sa dostali do portfólia Reštitučného investičného fondu, a. s., Bratislava.
Produkcia priemyselných hnojív a čpavku je rozhodujúcou časťou výroby Dusla. Vo finančnom vyjadrení predstavuje 60 percent celkovej výroby. Hlavnou vstupnou surovinou je zemný plyn, ktorý Duslo nakupuje od Slovenského plynárenského priemyslu Bratislava. V minulosti Duslo kupovalo zemný plyn za nízke ceny. Z metánu obsiahnutého v zemnom plyne vyrábajú vodík. Dusík získavajú zo vzduchu. Tieto plyny sú komponenty na produkciu čpavku. Z oxidu uhličitého produkujú močovinu. Z týchto dvoch látok sa vyrábajú hnojivá. Do fosforečných hnojív fabrika nakupuje fosforečné zlúčeniny. Zemný plyn i fosforečné zlúčeniny prichádzajú na Slovensko z Ruska.
V roku 1999 Jozef Kollár pripustil, že do Dusla môže vstúpiť zahraničný kapitál. "Očakávame, že nový partner prinesie aj technológie a otvorí ďalšie trhové priestory," povedal v rozhovore pre týždenník Trend. "Bolo by zlé, keby kapitál zo zahraničia vstupoval do finančne nestabilných podnikov, kúpil by ich totiž veľmi lacno," povedal Kollár. Prípadný vstup do podniku sa mal uskutočniť zvýšením základného imania.
Duslo Šaľa bolo v minulosti akcionárom podniku Petrimex, a. s., Bratislava a podieľalo sa na tretine obratu zahraničného obchodu tohto podniku. V Petrimexe kedysi pracoval Andrej Babiš, súčasný majiteľ chemického holdingu Agrofert. Poznatky z obchodovania vo firme využil a v minulom roku Duslo kúpil. Nezvýšil v ňom základné imanie, ale akcie odkúpil do manažérov a zamestnancov. V odbornej terminológii sa tomuto procesu hovorí nepriateľské prevzatie. Podnik Duslo sa tohto roku stal dcérskou spoločnosťou Istrochemu, a. s., Bratislava, ktorý vlastní Agrofert.