Veľkonočné sviatky znamenajú nielen štvordňový víkend pre zamestnancov, ale aj štvordňovú odstávku pre mnohých podnikateľov, ktorí tak prichádzajú o zisky. Ekonomike by to však príliš uškodiť nemalo, tvrdia analytici. Navyše už máme za sebou aj najrizikovejší deň na kapitálovom trhu, ktorý podľa výpočtov amerických vedcov pripadá na prvý pondelok tretieho januárového týždňa (pre neskúsených hráčov na trhu predstavuje kombinácia "januárového efektu" - nárastu cien akcií v prvom mesiaci nového roka, a "pondelkového efektu" - priemerného poklesu kurzu z piatka na pondelok, príliš veľké riziko).
Veľkonočný pondelok však uspokojil najmä obchodníkov.
Marcové výplaty
"Je to po Vianociach druhé najsilnejšie obdobie roka, čo sa týka obratu," pochvaľuje si riaditeľ maloobchodných reťazcov Jednota Vladimír Kocúrek. Obchodníci musia posilniť pracovné zmeny, ale tržby im zvýšené náklady niekoľkonásobne pokryjú. Podľa skúseností z minulých rokov predaj kulminuje v sobotu. Zvýšené tržby však evidovali celý týždeň pred Veľkou nocou. "Tento rok sú sviatky začiatkom mesiaca. Hlavne na vidieku cítiť aj efekt výplatného obdobia," hovorí Kocúrek. Supermarkety Jednoty boli poväčšine v nedeľu a v pondelok zatvorené. V hypermarketoch Tesco zas mali otvorené aj na Veľkú noc.
Vo veľkých podnikoch, ako napríklad Slovnaft, U.S. Steel či galantský Samsung, sa aj počas sviatkov pracovalo bez obmedzenia. "Vzhľadom na dopyt zákazníkov sme museli nechať výrobu bežať. Do dobrovoľnej zmeny sa nám prihlásilo viac ľudí, ako potrebujeme," hovorí Anton Ondrej zo Samsungu.
Inde výrobu zastavujú, napríklad v Matadore naplánovali na sviatky pravidelnú odstávku na údržbu. "Snažíme sa vychádzať zamestnancom v ústrety," povedal hovorca spoločnosti Dušan Koblišek.
Horšie sú Vianoce
Dosah sviatkov na ekonomiku krajiny nie je jednoznačný. "Závisí to od uhla pohľadu a odvetvia - tržby v maloobchode rastú a aj spotreba sa zväčšuje. Vplyv Veľkej noci z hľadiska celého roka nie je zásadný. Vo výrobných podnikoch síce treba vyčleniť peniaze na sviatočné príplatky, keďže však sviatky každý rok pripadajú na piatok a pondelok, dá sa s tým počítať. Firmy to majú rozkalkulované," myslí si analytik Tatra banky Róbert Prega.
Podľa Lucie Štekláčovej z ING aj Veľká noc ako každý sviatok spôsobuje tzv. kalendárny efekt v makroekonomických štatistikách - v dňoch, keď sa nepracuje, nerastie ekonomika. A veľkonočné sviatky navyše jeden rok zasahujú do prvého, iný do druhého štvrťroka, čo štatistiky zneprehľadňuje. "Čo sa týka veľkosti vplyvu na makroekonomické čísla, najvýznamnejším sviatkom sú jednoznačne Vianoce. Veľa firiem má aj celozávodnú dovolenku, čo z decembra robí jednoznačne najslabší exportný mesiac," hovorí.
Sezónny faktor v ekonomických aktivitách
Vplyv sezónnych faktorov sa prejavuje v presne určené dátumy roka. Ekonomické aktivity stúpajú pred Vianocami a Veľkou nocou. Vtedy rastie maloobchodný predaj. Pred Vianocami prudko stúpa dopyt po rybách, hračkách, knihách a darčekoch, nehovoriac už o stromčekoch a vianočných ozdobách. V čase zimných prázdnin rastú ekonomické aktivity v sektore dopravy. Ľudia sa prepravujú na dovolenky. Pred Veľkou Nocou prirodzene stúpa dopyt po slepačích vajciach a bravčovom mäse. Aj rast cien má sezónny charakter. Podľa analýz trhu v Kanade stúpajú ceny šunky práve pred Vianocami a Veľkou nocou. Rast cien bravčových rebier je najmä v lete. Prichádza sezóna opekania a piknikov. Pred letnými dovolenkami zasa stúpa dopyt po výmene devízových prostriedkov. Niektoré centrálne banky zvyknú zmanipulovať ich kurz tak, aby na obyvateľoch jednoducho zarobili. red