Analytici Inštitútu finančnej politiky (IFP), ktorý pôsobí pod ministerstvom financií, navrhujú vytvoriť Veľkú Bratislavu a Veľké Košice. Čiže mestá by pohltili okolité obce, v prípade Bratislavy celý kraj.
Podľa analytikov je dnešné usporiadanie dvoch najväčších slovenských miest neefektívne. Pripomínajú, že Bratislava má 17 mestských častí a Košice až 22. Zároveň dodávajú, že Kodaň, ktorá je približne rovnaká ako Bratislava, má šesťnásobne menej poslancov.
Úspora v miliónoch eur
Analytici preto navrhujú zmeniť administratívne usporiadanie Bratislavy aj Košíc, tak aby došlo k finančnej úspore. Podľa IFP by sa tak mohlo ušetriť 7,6 až 37,2 milióna eur ročne, v závislosti od modelu.
Takto by sa s jednotlivými zmenami usporiadania menil počet poslancov:
V každom prípade by klesol počet poslancov a starostov, čo by znížilo náklady, vo väčšine by sa zároveň ušetrilo aj zlučovaním úradov.
Zrušenie mestských častí
Najmenším zásahom by bolo pretvorenie dnešných mestských častí na súčasné okresy. Miesto súčasných 17 mestských častí by ich tak v Bratislave bolo len 5. Zachovala by sa tak dvojúrovňová samospráva – magistrát a mestské časti. V prípade Košíc by boli z dnešných 22 mestských častí 4 okresy.
Druhým modelom by bolo, že Bratislava aj Košice by prešli na jednu úroveň riadenia a teda by sa mestské časti zrušili úplne. „Počet poslancov bude totožný s počtom poslancov súčasného magistrátu hlavného mesta. Zastupiteľstvá mestských častí by sa nevolili,“ vysvetľuje IFP.
Takto by sa mohli pri zmene usporiadania uvoľňovať financie v rozpočtoch samospráv:
Veľké mestá
Tretí model by priniesol najradikálnejšie zmeny, ale aj najväčšie úspory. Veľké Košice a Veľká Bratislava by pohltili okolité obce a vytvorili by tak nový systém riadenia. V prípade Bratislavy sa tu počíta s modelom zníženia súčasných mestských častí zo 17 na 5 a zároveň rozšírením o nové mestské časti – dnešné satelitné obce.
Na východe by sa Veľké Košice skladali z dnešného mesta a okresu Košice okolie. „Ostatné obce v okrese Košice okolie by sústredili svoj výkon správy do funkčných mikroregiónov, ktoré by sa stali novými mestskými časťami Veľkých Košíc,“ opisuje IFP.
Autori štúdie poukazujú na to, že modely Veľkej Bratislavy a Veľkých Košíc by priniesli najväčšie úspory – v Bratislave by sa podarilo uvoľniť takmer 20 miliónov eur ročne a v Košiciach 17,3 miliónov.
Veľká Bratislava:
Pohltia obce
Autori štúdie zároveň obhajujú model veľkých miest tým, že okolité obce – ktoré by sa do metropoly pripojili, sú už dnes ich prirodzenou súčasťou, čo je dôsledkom rozrastania miest. „Väčšina obyvateľov v týchto obciach pravidelne dochádza do mesta za prácou, vzdelaním, alebo službami. Toto intenzívne prepojenie môže prerásť do samosprávneho začlenenia okolitých obcí do mesta,“ opisuje IFP.
Veľké Košice:
V prípade Bratislavy autori upozorňujú na to, že mesto by zároveň mohlo prebrať funkciu kraja a prebrať jeho kompetencie. „Zlúčením kompetencií možno očakávať zvýšenú efektívnosť politík pri rozvoji a koordinácii mesta s jeho funkčným územím,“ vysvetľujú a zároveň upozorňujú na to, že podobné usporiadanie v okolitých štátoch existuje. Praha je zároveň krajským mestom a primátor Berlína a Viedne je zároveň predsedom spolkovej krajiny.
V HNtelevízii si pozrite aj archívny rozhovor s hlavnou architektkou Bratislavy, Ingrid Konrad, o rozvoji hlavného mesta: