Prečo sa štát súdi o akcie Transpetrolu

História sporu o akcie Transpetrolu sa začala písať v máji 1995. Medzi personálne prepojenými spoločnosťami ILaS Vranov ako predávajúcim a Slovenka Vranov ako kupujúcim mala byť vtedy uzatvorená zmluva o budúcej zmluve na predaj nehnuteľnosti. Ešte v tom istom roku však Daňový úrad vo Vranove nad Topľou uplatnil na nehnuteľnosti firmy ILaS záložné právo.
ILaS sa obrátila na Okresný súd vo Vranove nad Topľou s tým, že kvôli postupu daňového úradu nemohla budovu predať, a tak vznikla 43-miliónová pohľadávka.
Ústredné daňové riaditeľstvo uznalo námietku firmy ILaS, že daňový úrad nepostupoval správne a záložné právo zrušil. ILaS žiadala náhradu škody od ministerstva financií, ktoré riadi daňové úrady. Ministerstvo pokladalo tento rozsudok za nevykonateľný a pohľadávku neuhradilo.
Okresný súd vo Vranove nad Topľou však dal firme za pravdu. Na základe rozsudku z roku 1997 podala firma návrh na exekúciu. Súd poveril jej výkonom súdnu exekútorku Miladu Korimovú.
Korimová najskôr skúsila uplatniť nárok odpísaním sumy z účtu ministerstva financií, neskôr chcela exekvovať jeho budovou. Pochodila, až keď na výpise akcií vybrala na exekúciu 34 percent akcií Transpetrolu a súd s tým súhlasil.
V júli 1998, ešte počas exekučného konania, ILaS postúpila svoju pohľadávku na spoločnosť C.S.I.-CD. V októbri 1998 táto firma na základe komisionárskej zmluvy vyzvala obchodníka s cennými papiermi Classinvest Slovakia na nákup akcií Transpetrolu. Obchodník na základe exekučného rozhodnutia kúpil tieto zaknihované akcie a previedol ich na účty siedmich právnických a fyzických osôb vedených v Stredisku cenných papierov, kde sú doteraz.
"Problémom je, že exekúcia sa mala týkať 43-miliónového majetku, ale nominálna hodnota prevedených akcií bola vyše 500 miliónov korún. Za tento skutok je exekútorka momentálne trestne stíhaná," povedal v máji pre HN minister hospodárstva Pavol Rusko.
Osoby, ktoré nadobudli v rámci exekučného konania akcie, teraz uplatňujú svoje práva vo viacerých súdnych konaniach, kde ako žalovaná strana vystupuje spoločnosť Transpetrol, ako aj ministerstvo financií a ministerstvo hospodárstva. Hrozí, že v niektorom z týchto konaní súd rozhodne a firmy sa stanú vlastníkmi akcií Transpetrolu. Slovensku by tak v tomto strategickom podniku zostalo len 17 percent a po odpočítaní dvojpercentnej opcie Jukosu len 15 percent. Minoritný podiel 49 percent totiž vláda v roku 2002 predala Jukosu za 74 miliónov dolárov.