Tatranský národný parky (TANAP) je podľa lesníkov ohrozený premnožením lykožrútov. "Rojenie je v súčasnosti najintenzívnejšie za posledných desať rokov," upozorňuje námestník riaditeľa Štátnych lesov TANAP-u Pavol Fabián. Najviac ich je na miestach, kde po likvidácii lesnej kalamity z novembra 2004 ostali ešte nespracované stromy. Odtiaľ sa lykožrút rozšíril na plochu niekoľko stoviek hektárov, kde po víchrici ostali ešte zdravé porasty. Ochranári s takýmto názorom nesúhlasia a lesníkov upozorňujú, aby nešírili hystériu.
Lesníci rozmiestnili vo Vysokých Tatrách 6-tisíc feromónových lapačov lykožrútov. Len v máji sa do nich chytilo 22 miliónov tohto hmyzu. Je to približne toľko, ako vlani za celý rok. Ak sa z najprísnejšie chránených oblastí neodstránia pováľané stromy a neurobí postrek, tak podľa Štátnych lesov TANAP-u v Tatrách hrozí prírodná katastrofa.
Výnimiek sa nedočkali
Lesníci by chceli ťažiť drevo aj v doteraz nedotknutých rezerváciách a zároveň použiť proti hmyzu chemikálie. Ochranári však protestovali proti povoleniu použiť pesticídy. Krajský úrad životného prostredia v Prešove s nimi súhlasil a použitie postrekov zatiaľ nepovolil. Hoci ide o schválené prípravky, zelení argumentujú ich negatívnym účinkom na vzácne druhy rastlín, živočíchov. Pesticídy škodia údajne aj ľuďom. Štátne lesy zasa tvrdia, že ochranári šíria nepravdivé informácie a na šéfa Lesoochranárskeho zoskupenia VLK Juraja Lukáča podali trestné oznámenie.
Kalamitné drevo je v Tatrách spracované asi na 95 percent. Stihlo sa to za jeden a pol roka, teda oveľa skôr, ako lesníci predpokladali po veternej smršti v novembri 2004. Problémy s hmyzom sú asi na 800 hektároch územia vo vlastníctve štátu, ako aj mesta Kežmarok, kde sa popadané stromy nemôžu spracovať kvôli neudeleniu výnimiek na ťažbu. "A to napriek tomu, že sme o výnimky požiadali už pred viac ako jeden a pol rokom," upozorňuje riaditeľ Štátnych lesov TANAP-u Peter Líška. "Teraz nemôžeme nič robiť, len sa nečinne prizerať ako sa nám pred očami stráca lesný ekosystém."
Rezorty sa nevedia dohodnúť
Vo Vysokých Tatrách vládnu "silovo zameraní ortodoxní lesníci, pre ktorých je ťažba v prírodných rezerváciách, vrátane použitia pesticídov, univerzálnym riešením všetkých problémov," tvrdí Rastislav Jakuš z Ústavu ekológie lesa SAV. Tvrdí, že ich zámerom je udržať v TANAP-e "elitný lesný závod a lukratívny poľovný revír". Katastrofické scenáre lesníkov o likvidácii zdravých tatranských lesov považuje Jakuš za zámienkou na ďalšiu intenzívnu ťažbu.
Podľa ochranárov, ale aj niektorých našich a zahraničných expertov, spory by sa zmiernili, keby bola hotová zonácia Tatier, o ktorej sa hovorí už niekoľko rokov. Dohode bránia rozdielne predstavy o veľkosti najprísnejšie chránenej zóny A, kde by sa nesmelo ťažiť drevo. Podľa ministra životného prostredia Lászlóa Miklósa dokončeniu zonácie bráni nedostatok peňazí na kompenzáciu ekonomických strát súkromným vlastníkom pôdy a lesov.
Vyriešiť spory medzi lesníkmi a ochrancami prírody by podľa Miklósa pomohlo aj zlúčenie Štátnych lesov TANAP a Správy TANAP-u do jednej organizácie. Teraz patria ministerstvám pôdohospodárstva a životného prostredia. Hoci ich v uplynulých rokoch riadili ministri SMK, o tomto návrhu rezorty nezačali ani rokovať.
Časovaná bomba pod kôrou
Lykožrút vyžiera z drevín lyko, ktoré je medzi kôrou a drevom stromu, čím znemožňuje jeho výživu. Prenáša aj hubové choroby dreva. Príroda sa s lykožrútmi snaží vyrovnať tým, že pri ich premnožení je na takomto území aj viac vtákov, pre ktorých sú prirodzenou potravou.
Lykožrúty sa rozmnožujú geometrickým radom, preto ich lesníci považujú za ekologickú bombu. Každá nová generácia sa snaží prejsť do ešte nepoškodených porastov. V zime hmyz zalezie a spí, pričom odolá aj silným mrazom. "Ak by sa dal do vody a zmrzol v kocke ľadu, tak po roztopení by opäť žil," vysvetlil Peter Gogola z Lesov SR. Lesníci tento hmyz likvidujú feromónovými lapačmi. Sú to jednoduché mechanické zariadenia, ktoré lykožrútov vábia chemickou látkou podobnou tej, ktorú vydáva samička pri rozmnožovaní.