Začalo sa ťaženie ministerstva financií proti investičným fondom. Mnohí správcovia fondov, ktoré vzišli z prvej vlny kupónovej privatizácie, nakladali s majetkom akcionárov neobozretne, prípadne aj s cieľom odčerpať majetok mimo fondov. Niekedy to bolo v rozpore aj s vtedajšou miernou zákonnou úpravou investovania. Úrady sa začali o ich činnosť zaujímať až pri nástupe tretej Mečiarovej vlády. Pôsobenia fondov sa totiž báli členovia manažmentu v podnikoch, kde fondy držali významné podiely, ako aj v podnikoch, ktorým hrozila kupónová privatizácia. Manažmenty mali ambíciu získať podiely pre seba. Iným dôvodom bolo, že niektoré fondy podporovali nezávislé médiá.
Ministerstvo financií uvalilo nútenú správu na banskobystrický investičný fond PSIPS a čoskoro mu odňalo licenciu. Opatrenie zdôvodnil štátny tajomník ministerstva hospodárstva Jozef Magula tým, že je povinnosťou štátneho dozoru nad kapitálovým trhom chrániť všetkých investorov a konsolidovať činnosť fondu. V roku 1994 správca fondu potvrdil záväzok vyplatiť každému kupónovému akcionárovi 20-tisíc korún na začiatku marca 1995. Fond ju nesplnil. Aktíva fondu sa vtedy oceňovali na 4 miliardy korún. Fond mal 200-tisíc akcionárov. Súdne spory medzi akcionármi tohto fondu a voči opatreniam štátu trvajú dodnes.
Mečiar loboval za dostavbu Mochoviec
Premiér Vladimír Mečiar v rámci kampane na podporu dostavby 1. a 2. bloku Atómovej elektrárne Mochovce pri svojej návšteve v Rakúsku vyhlásil, že je to posledná jadrová elektráreň, ktorú Slovensko postaví. Stretol sa so spolkovým kancelárom Franzom Vranitzkým a prezidentom Thomasom Klestilom. Vtedy tiež povedal, že v roku 2005 odstavíme elektráreň V1 v Jaslovských Bohuniciach. Vyjadril podozrenie, že odpor proti Mochovciam sa začal práve po nástupe jeho vlády, lebo okolo Temelína bolo vtedy ticho. Rakúsko ponúklo Slovensku pol miliardy šilingov (takmer 1,5 mld. korún), ak by sa projekt v Mochovciach zmenil na výstavbu konvenčnej elektrárne. V tom čase bolo rozbehnuté rokovanie s bankou EBOR a francúzskym dodávateľom zo skupiny Electricite de France o dostavbe Mochoviec za 1,3 miliardy DEM.
Rozpočet prešiel hladko
Pri schvaľovaní štátneho rozpočtu na už bežiaci rok v Národnej rade neprešli žiadne pozmeňovacie návrhy opozície okrem návrhu ľavicového poslanca Jozefa Kleina, aby štát poľnohospodárom vyplatil zálohu na dotácie skôr, už v apríli.
Poslanec SDĽ Milan Ftáčnik neúspešne žiadal pridať v kapitole ministerstva školstva, aby sa zvýšili platy učiteľom. Tí hrozili štrajkom. Ľavicovej opozícii sa rozpočet nepáčil, keďže v ňom nenašla peniaze na sľubované rozvojové impulzy. Poslanec Mikuláš Dzurinda kritizoval, že v rozpočte sa nepočítalo s peniazmi na podporu výstavby bytov či na dokončenie stavieb sídliskovej vybavenosti z éry plánovanej výstavby.
Udalosti tých dní
- V daňovom zákone sa podarilo presadiť opatrenie, ktoré sa chápalo ako útok proti médiám. Od roku 1995 štátne podniky, štátne akciovky mohli ako daňovo uznateľný náklad vykázať najviac tri percentá z daňového základu. Vzťahovalo sa to aj na investičné fondy a investičné spoločnosti. Premiér Mečiar predtým kritizoval, že štátne podniky zadávajú príliš veľa inzercie nepriateľsky orientovaným médiám.- Minister financií Sergej Kozlík po návšteve svojho českého kolegu Ivana Kočárníka vyhlásil, že v klíringovom zúčtovaní urobí úpravy, aby kurzová odchýlka medzi českou a slovenskou korunou od svetových mien mohla byť najviac dve percentá, a nie päť percent, ako sa vtedy uplatňovalo s cieľom podporovať export do ČR. Kozlík tiež sľúbil zrušiť starý blok pohľadávok, ktorý sa účtoval v kurze jedna k jednej. Nič z toho sa neuskutočnilo. V lete Česi dohodu o klíringu vypovedali, lebo odporovala odporučeniam MMF a vznikalo podozrenie, že sa cez klíring robia špekulatívne transakcie.
- Devízové rezervy NBS vo februári prvýkrát v histórii Slovenska prekročili 2 miliardy USD. Pred dvomi rokmi v marci 1993 boli iba 135 miliónov USD. Guvernér NBS Ivan Masár upozornil na rast korunových vkladov v porovnaní s devízovými. Podľa neho to znamenalo ústup od dolarizácie ekonomiky.
- Česká verejnoprávna televízia (ČT) často prezentovala slovenské udalosti inak ako Slovenská televízia (celoplošné súkromné televízie na Slovensku vtedy neboli). Nepáčilo sa to slovenskému veľvyslanectvu v Prahe, jeho titulár Ivan Mjartan doručil vedeniu ČT protest. V ňom upozornil, že redaktori ČT pozývajú do spravodajských vysielaní iba evidentných politických odporcov vtedajšej slovenskej vlády. Takto označili bývalého ministra zahraničného obchodu Jozefa Bakšaya a redaktora súkromného rádia Ivana Hofmana.
- Banková rada NBS ohlásila začiatok reštrukturalizácie portfólia komerčných bánk. Mala trvať tri roky. Rozhodla o opatreniach na tvorbu opravných položiek komerčných bánk. Štátny rozpočet mal v roku 1995 túto akciu podporiť jednou miliardou korún. V roku 1999 na ozdravenie troch bánk s účasťou štátu bolo treba vynaložiť takmer 100 miliárd korún. Niekoľko súkromných bánk skrachovalo.
- Slovak International Tabak (vlastnila ho vtedy nemecká Reemtsma) mal na trhu cigariet dominantné postavenie - 70 percent predaja na Slovensku. Najviac sa predávali cigarety Mars, Inka, Dalila. Vyrábali sa v Spišskej Belej. V ďalších rokoch sa podiel predaja konkurenčnej Philip Moris Kutná Hora zvyšoval. V roku 2002 britský Imperial Tobacco Reemtsmu pohltil a začiatkom roka 2004 ohlásil koniec výroby cigariet na Slovensku.
- Aby na uvoľnené miesto šéfa SIS bolo možné dosadiť Ivana Lexu, najprv poslanec HZDS Dušan Macuška navrhol zmeniť zákon o SIS tak, aby právomoc vymenovať šéfa tajnej služby získala vláda a nerozhodoval o tom prezident republiky. Hrozilo totiž, že by prezident Michal Kováč odmietol Lexu do funkcie vymenovať.
- Ministerstvo vnútra bez upozornenia zrušilo predsedovi Ústavného súdu Milanovi Čičovi ochranku a odobralo mu služobné vozidlo. Nezávislé médiá špekulovali, či nejde o pomstu vlády za postoj súdu v kauze petičných hárkov Demokratickej únie. Súd nevyhovel návrhu koaličných poslancov, aby bola spochybnená legalita vzniku tejto strany.
- Po 42 rokoch pre ekonomické ťažkosti zanikli Technické noviny.