Slovensko by sa už tento rok mohlo prvýkrát od roku 2012 vymaniť z takzvanej dlhovej brzdy, ktorej cieľom je pod hrozbou sankcií brániť vláde vo vyššom zadlžovaní krajiny. Vyplýva to z najnovšieho odhadu nezávislej rozpočtovej rady, ktorá dohliada na hospodárenie štátu.
Podľa rozpočtovej rady podmienky pre rýchlejšie znižovanie podielu dlhu štátu na výkon ekonomiky vytvára priaznivý vývoj hospodárstva a jeho vplyv na rozpočet.
Tempo rastu hrubého domáceho produktu (HDP) by podľa poslednej prognózy Ministerstva financií malo tento rok zrýchliť nad hranicu štyroch percent, čo prispeje k zvýšeniu príjmov štátu z daní a povinných odvodov.
Slovensko aktivovalo dlhovú brzdu potom, čo dlh štátu prekročil pred šiestimi rokmi hranicu 50 percent HDP. Podiel dlhu krajiny na výkon ekonomiky dosiahol svoje maximum 54,7 percenta HDP v roku 2013, od tej doby sa postupne znižuje a vlani predstavoval 50,9 percenta HDP.
Opatrenia s cieľom znížiť dlh
Dlhová brzda podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti v závislosti na výšku dlhu Slovenska počíta s rôznymi opatreniami s cieľom zlepšiť kondíciu verejných financií.
V prípade výrazného prekročenia stanovených limitov dlhu by vláda napríklad musela pristúpiť k úsporným opatreniam alebo až na predloženie návrhu vyrovnaných či prebytkových rozpočtov verejných financií.
Limit pre aktiváciu sa zníži
Rozpočtové obmedzenia by sa dotkli aj samosprávy. Existujúca hodnota dlhu Slovenska len zaväzuje ministerstvo financií predložiť parlamentu správu so zdôvodnením vyššieho zadlženia krajiny a s návrhmi opatrení na jeho zníženie.
Od tohto roku sa limit pre aktiváciu dlhovej brzdy na Slovensku každoročne bude znižovať tak, aby sa v roku 2028 dlhová brzda začala uplatňovať už pri zadlžení štátu v prepočte vyšším ako 40 percent HDP.