"Priaznivý daňový systém nie je pre zvýšenie konkurenčnej schopnosti ekonomiky rozhodujúci, hoci nákladová efektívnosť podnikania má silný vplyv na investičné rozhodnutia firiem," povedal Martin Kapko, analytik Nadácie F. A. Hayeka, ktorá poskytovala inštitútu údaje o Slovensku. Väčšiu váhu majú podľa neho finančné vzťahy medzi podnikmi, bankami a štátom, infraštruktúra, logistika, veda, výskum a vzdelanie. "A tu máme čo doháňať," dodal Kapko.
Česi i Maďari boli vlani za nami, tento rok nás predstihli, hoci majú vlády s menším reformným apetítom ako Slovensko. "Nevidel by som v tom rozpor, pretože prínos reforiem v podobe stabilného prostredia sa dostaví až s určitým časovým oneskorením. Krátkodobo sa dokonca niektoré parametre môžu, naopak, zhoršiť," povedal ekonóm ING DSS Pavol Ondriska. Zdôraznil, že vzhľadom na dlhodobé zaostávanie za Českom i Maďarskom, nemôžu Slováci očakávať okamžitú zmenu v medzinárodných hodnoteniach. Príčinu, prečo nás susedné krajiny predstihli, vidí poslanec NR SR Igor Šulaj (Smer) vo vysokých sociálnych odvodoch a častých zmenách v legislatíve. "Daňové zákony sa stále menia, ich výklad je problematický, pretože v reforme nebol konsenzus medzi opozíciou a koalíciou," povedal Šulaj. Prekážkou sú podľa neho aj vysoké výdavky na štátnu správu. "Doteraz neprebehla komplexná reforma verejných výdavkov," zdôraznil.
Misky váh sa preklopia
Jednou z výrazných výhod Slovenska je lacná pracovná sila. S rastom životnej úrovne však túto výhodu postupne stratíme. Dôležitejšou sa stáva inovačná schopnosť podnikov a kvalita ľudských zdrojov. "Dlhodobá konkurenčná schopnosť sa nedá zabezpečiť bez znalostnej ekonomiky, čo si vyžaduje investície do ľudských zdrojov, vedy, výskumu, vzdelávania, zdravé podnikateľské prostredie a informačnú spoločnosť," povedal hovorca rezortu financií Peter Papanek. Verejná správa by nemala byť brzdou podnikania. "Ak ľudia stále nemôže komunikovať s verejnou správou cez internet, a naopak, ideme dotovať nízkokvalifikované pracovné miesta vo výrobe pneumatík, to asi nebude najlepšia cesta budovania znalostnej ekonomiky," zdôraznil Ondriska.
Hodnotí štátna správa i manažéri
Inštitút hodnotí 321 rozličných kritérií zo štyroch oblastí - ekonomický rast, efektivita vlády, podnikov a úroveň infraštruktúry. Štatistické údaje získava z medzinárodných organizácií i národných zdrojov. V prípade Slovenska to bolo zo Štatistického úradu, NBS a ministerstva financií. K hodnoteniu sa pridáva aj prieskum medzi manažérmi a ekonomickými odborníkmi, ktorí sa v dotazníku vyjadrujú k legislatíve, vymáhateľnosti práva, štátnym zásahom, korupcii či zahraničným vzťahom.
| Rebríček konkurenčnej schopnosti (rok 2005) |
| 1. USA (1) |
| 2. Hongkong (6) |
| 3. Singapur (2) |
| 4. Island (5) |
| 5. Kanada (3) |
| 6. Fínsko (8) |
| 7. Dánsko (7) |
| 8. Švajčiarsko (14) |
| 9. Austrália (4) |
| 10. Luxembursko (9) |
| 37. Maďarsko (42) |
| 36. Česko (43) |
| 40. Slovensko (40) |
| 57. Poľsko (57) |
| Zdroj: Inštitút pre rozvoj manažmentu v roku 2005 |
| * v zátvorkách je vlaňajšie umiestnenie |
| Silné stránky | Slabé stránky |
| Slovensko | |
| - prílev priamych zahraničných investícií | - vysoká nezamestnanosť |
| - export | - vysoké odvodové zaťaženie |
| - nízke krátkodobé úrokové sadzby | - nerozvinutý kapitálový trh |
| - zlepšenie riadenia verejných financií | - vysoký počet dní potrebných na začatie podnikania |
| - nízka miera negramotnosti | - výdavky do vedy a výskumu |
| - investičné stimuly a daňové zaťaženie firiem | |
| - energetická náročnosť výroby | |
| Česko | |
| - hustota železničných tratí | |
| - vysoké investície do telekomunikácií | - výber daňových príjmov |
| - nízka zadĺženosť štátu | - nízky podiel vysokoškolákov na celkovej populácii |
| - ukazovateľ závislosti (pomer 15- a 60- ročných ľudí) | - deficit bežného účtu platobnej bilancie |
| - energetická infraštruktúra | - výdavky do vedy a výskumu |
| Maďarsko | |
| - zdaňovanie ziskov podnikov | - slabá výnosnosť dane z príjmov fyzických osôb |
| - investície v zahraničí | - vládne dotácie |
| - nízke náklady na internet | - výdavky do vedy a výskumu |
| - cestná a železničná dopravná sieť | - vysoký deficit a vládny dlh |
| Zdroj: Inštitút pre rozvoj manažmentu | |